Štefan Vidlár
Jak sem robil psychotest
Zbraň možeš použit enem pri nevyhnutňí obraňe alebo v krajňí núzi. JUDr. R. F. je tuším na túto tému aj docentem?
Emeritňí Doc. Ing. Štefan Vidlár, CSc. alias dedo Pejo, rodák z Holíča ze severňího Záhorá (70, 176, 120, 630 – vjěk, výška, váha, dúchodek v euro), odejdúc na penziju z Prešporku žit na Záhorí tentokrát s ozajstnýma zvírencama, aby mu čekáňí na pravdu Boží lachší ubíhalo, insitňe píše a veršuje vážňe aj ze srandú s chybama v zmuchlanej Záhoráčťině a ňekedy aj po slovensky. Politická satira mu neňi cuzí. (Sem tam pridá aj fotku.) Zoznam autorových rubrík: Nezaradené, Súkromné

Zbraň možeš použit enem pri nevyhnutňí obraňe alebo v krajňí núzi. JUDr. R. F. je tuším na túto tému aj docentem?

Neviem, či mi budete rozumieť. No, čím som starší, tým menej svoju pani milujem, ale o to ju mám viac ľudsky poctivo rád.

Počuli ste niekedy v súkromí bez kamier hovoriť našich politikov? Už kultovný je starý uj. Robove vyjadrenia na Peleho ohľadom jeho orientácie. Ja som ich zažil rozprávať ako furmanov v krčme...

Rozkradli sa miliardy, ubzikli na míle, yardy. A národ rátá svoje drobné, pracoviťí chlapi, ženy robné. Tí na vrchu hajzlíci, nemá gdo ich zalícit. Podvody sú v normňe byťá, pahlťe sa pjekňe sýťá...

Myslím, že každý človek počas svojho života zažije niekoľko ozajstných trapasov. Mne, či chcem, či nie, sa nevdojak z času na čas vybavujú dva – prvý a ostatný.

Diktátor, diktátor, gdo je víc? Zlaté klučky, samá sláva, každý sa ho len obává. Časem ale dojde čas, histórija poví zas, prach a hrza z jeho krás. Diktátor, diktátor, gdo je víc - na hrobje mňel tisíc svíc...

Aj ten sudca za mreže, od kšeftú sa odreže. Na politika donde chvíla, ket poreže ho ostrá píla. Národu sa ulevuje, nech si hajzlík hubu duje. Zákon možno z prachu vstane, trebárs zajtra, po noci a po ráňe.

Vnúčik prváčik pozrel na našu prasničku, kančeka a ich početné potomstvo a starej mamy sa opýtal: „Stará mama, oni sa zamilovali?“

Teraz sa v justícii láme chlieb. Je vysoko pravdepodobné, že budúci pomstychtivý „spev“ odsúdených „VIP = RIP“ bude pre ňu nepríjemne kakofonický. Hmm, možno sa zľaknú, zametú, vycúvajú...

Ja to nakresliť neviem, majster Kotrha by vedel: Bohyňa Justicia so zaviazanými očami a vychýlenými miskami váh, na ktorých sú rôzne veľké štósy zlaťákov...

Vakcínu na Covida, očkovat sa kerý dá? Vakcínu na múdrosc, sce to klid a žádnú zlosc. Vakcínu na trpezlivost, rás ich bude, bude dost...

Eurofondy sme doteraz kradnúť dokázali, dokážeme ich čoskoro úspešne utratiť? Alebo zmysluplne pre úžitok národa investovať, či?

Objavil som ďalšiu výbornú funkciu stareckej paličky. Fantasticky sa dá s ňou poškrabkať napr. na inak nedostupnom chrbáte...

hmm, venček spomienok kolo mojej duše, Amorove šípy z luku, z kuše, nádcha, chrípka, z nosa blen, život beží v žití len...

Na duši mňa začne zhrívat, ket opička začne spívat. Velké esa, z vlády asi, oligarcha téš do basy. Rozespívá celý zbor, „svatých“ marš, aj celý chór. Na ty sviňe od válova, pomály sa varí voda.

CIA, MOSAD, KGB, ŠTB, SIS, ČEKA, každé vyslanectvo, mnohý diplomat,... Samý špión, špicl samý, v temto svjece nejsme sami...

V živote sa treba učiť spoznať mieru, dať na misky váh, vybrať často z mnoha ziel to najmenšie. S triezvou hlavou a s odstupom.

Pani Pavlína údajne povedala v tom zmysle: „Svojho manžela ľúbim, prosím, dajte mu čas!“ Hmm, kiež by to mohla povedať aj pani Svetlana...

Hip, Hip, Hurá! Zlodzeji, mobilizujte sa, na Slovensko sa valí balík peňes! PS: Smjer a Hlas sa hlásí. Poskytujeme vysoko kvalitňí konzultácije.

Hmm, já dal bych na misky váh, v krajine, co teče Váh, bezvýznamnú minulosť, či dôležitú budúcnosť. Já nosím v srdci náďej, že pújdeme, pohneme sa dálej.