Katarína Virágová
pani Anka, interné a cig pauzy na balkóne
Som opretá na mojej obľúbenej okennej parapete, popíjam bezkofeínovú príjemne teplú kávu s mliekom v mojom červenom hrnčeku a so spokojnosťou v duši pozerám von oknom. Konečne doma. Známa vôna opraného prádla, vareného jedla, známych zvukov a pocit bezpečia-áno konečne doma. Uvažujem, čo všetko sa stalo. Ešte raz sa obzriem ako mi spí syn a nechám sa unášať myšlienkami. Kolaps...vážna vec, 4 dni na kábloch ako počítač na sieti internetu, vravím sestričke: veď som ako online na nete smiech... monitoring a vážne tváre, strach sa mieša s únavou a sladký spánok s odbermi. Na JIS-ke to srší ako v úli, každý má tú svoju prácu a povinnosť a vy ako pacient to mĺkvo pozorujete a snažíte sa zorientovať.