V Číne už pôsobím deväť rokov, kde sa hlavne venujem vzdelávaniu. Čínsky systém vzdelávania, ale aj v iných krajinách východnej Ázie je založený na veľmi tvrdom testovacom režime, ktorý v Číne vyúsťuje v záverečný test na strednej škole zvaný „Gao Kao“, teda test vysokého vzdelania. Ten určuje, či a na akú vysokú školu sa žiak dostane. Síce existujú aj iné menej dôležité testy, ako vstupný test na strednú školu alebo výstupný test zo strednej, ale práve tento Gao Kao je kulminácia všetkého snaženia jedného žiaka a jeho celej rodiny, od ktorého výsledku sa prakticky odvíja budúcnosť jednej rodiny.
Mam skúsenosti aj so školstvom na Slovensku a môžem povedať, že Gao Kao a naša maturita sú úplne iné zvieratá. Zatiaľ čo presadzovanie pravidiel počas maturity dosť záleží od školy, Gao Kao prebieha v predurčených testovacích centrách pod dozorom kamier. Taktiež sa na Gao Kao žiak pripravuje v podstate celý svoj školsky život. Z mojich osobných skúsenosti nemám veľmi pozitívnu mienku o maturitách u nás. Keď už ma nejaká skúška takú váhu, tak by som ocenil striktnejší prístup zo strany pedagógov v jej spracovaní. Gao Kao taký nie je.
Začiatky Gao Kao siahajú až do dynastie Han a pevne sa uchytili za dynastie Tang, teda okolo roku 500 n.l. v období, keď grécki kronikári prvýkrát zaznamenali, že niečo také ako „Slovania“ vôbec existuje na periférii ich impéria. V dnešnej dobe je tento test braný ako meritokratický nastroj pre sociálnu mobilitu. Práve preto je v Číne populárny, lebo dáva možnosť každej rodine posunúť sa vyššie v rebríčku čínskej spoločnosti. Paradoxom ale je, že tí vyššie postavení v spoločenskom rebríčku, ako vo filme Matrix, zoberú červenú pilulku a pošlú svoje deti von z tohto drakonického systému krkolomnej konkurencie. Pre nich to znamená možnosť študovať v západných krajinách, kde napokon dostanú lepšie vzdelanie s vyššou spoločenskou prestížou.
Dobre si pamätám možnosť opravovať ukážkové otázky Gao Kao z angličtiny. Sodoma Gomora! Aj s mojou špecializáciou aplikovanej lingvistiky som sa potreboval dobre zamyslieť nad niektorými otázkami. Alebo to poviem na rovinu, mal som dosť veľký problém zakrúžkovať správnu odpoveď. Čo to znamená? Má žiak, ktorý tento test zvládne „vymakanú“ angličtinu? Určite nie. A tu je ten kontrast. Gao Kao sa totiž príliš koncentruje na osobitné a niekedy až na ezoterické, vedomostné body, ktoré sa dajú jednoducho a efektívne spracovať v rámci štandardného testu. Na druhej strane nedokáže efektívne ohodnotiť aplikovanie vedomostí v reálnom svete. Zo žiakov sa stávajú skúškoví atléti, ktorí majú problém aplikovať svoje vedomosti. Reálne to znamená, že znalosť angličtiny v Číne je v priemere nič moc. Dokonca by som tvrdil, že je ešte slabšia ako u nás.
Tu by som odporúčal knihu „Singapore Education System, Myth and Reality“. Singapurský systém je logickým vyústením čínskeho, ak by Čína mala len okolo 5 miliónov obyvateľov. Aj v Singapure je veľký dôraz na časté testovanie, čo sa v konečnom dôsledku odzrkadľuje vo vysokých výsledkoch v medzinárodných testoch ako napríklad PISA. Podložené podrobnou analýzou singapurského vzdelávacieho systému autor knihy búra mýty o efektívnom vzdelávacom systéme a namiesto toho odhaľuje jej hrubé nedostatky, ako napríklad rolu privátnych po-školných inštitúcií, aké donedávna existovali vo veľkom v Číne – v dosahovaní vysokých výsledkov. A práve tejto téme sa chcem vo zvyšku tohto článku venovať.
Minulý rok prišla čínska vláda s rozsiahlymi reguláciami v rôznych sektoroch. Pod hlavičkou „common prosperity“ čiže „spoločný blahobyt“ ústredná vláda začala robiť veľký poriadok v rozrastenej burine, ktorú spôsobil kapitalizmus. Aspoň takto nejako interpretujú svoje kroky. Pre čínske technologické spoločností to znamenal strmý pád ich akcií na Wall Street. Pre deti zase limitovanie množstva času, ktorý môžu stráviť na počítačových hrách (t.j. jednu hodinu od 8 do 9 večer piatok, sobota a nedeľa). Aj keď verím že veľa rodičov u nás by také niečo privítalo, vrátane autora, tento tvrdý prístup niekedy spôsobuje neželané až bizarné situácie. Napríklad, je veľa mladých ľudí, ktorí zakončia štúdium v 15-tich a nastúpia do práce. Aby mali prístup k hrám na svojich telefónoch a počítačoch si musia požičať identitu svojich kolegov a odsnímať kolegovu tvár.
Sektor, ktorý bol najviac zasiahnutý reguláciami, bol práve vzdelanie. Kvôli vysokej konkurencii podnecovanej malým množstvom miest na prestížnych univerzitách, je doučovanie dôležitou súčasťou vzdelávacieho systému. Nielen pre deti, ktoré v nejakých predmetoch zaostávajú, ale pre všetkých. Je to niečo, ako preteky v zbrojení medzi rodinami o limitované posty na kvalitných univerzitách, z ktorých potom odchádzajú absolventi do kvalitne platených pozícií. Pre rodiny ide o všetko. Hra s nulovým súčtom, ktorá je už predurčená množstvom víťazov. Ako znelo v jednej reklame na doučovanie, „poďte a doučíme vaše dieťa. Neprídete a doučíme vášho dieťaťa rivala.“
V takomto hyper-konkurenčnom prostredí sa začalo veľmi dariť privátnym doučovacím školám. Ta najznámejšia, New Oriental, sa stala multi miliardovým biznisom. Sám som dostával ponuky na doučovanie detí rôznych vekových kategórií od troch rokov hore. Tlak na doučovanie sa postupne stupňuje, čím staršie je dieťa a čím je Gao Kao bližšie. Poznám len málo učiteľov, ktorý neposkytujú doučovanie. Tí, čo doučujú, buď pracujú v rámci doučovacích privátnych škôl, alebo to robia priamo z domu. Pre väčšinu z nich to je druhé zamestnanie a dovoľuje im to vyšší štandard života. Niektorí sa dokážu vyprofilovať na „superstar“ učiteľov a účtujú veľmi vysoké ceny. O jednom kolegovi, ktorý viedol olympijsky tím matematiky v nasej provincii, som sa dopočul, že účtuje až 1000 RMB (145 eur) na hodinu.
V prostredí enormných spoločenských tlakov na vzdelanie, konkrétne na dobrý výsledok Gao Kao a vysokých nákladov na doučovanie, bez ktorého deti nemajú šancu v tejto konkurencii uspieť, je úplne porozumiteľné, prečo sa mladé rodiny rozhodnú iba pre jedno dieťa. Dnes to nie je ústredná vláda, ktorá velí rodinnej politike, ale sú to socioekonomické tlaky. Práve túto situáciu chcel Peking zmeniť tým, že jednoducho doučovanie zakáže. Podarilo sa?
V skratke nie.
Po roku takzvanej „dvojitej redukcii“ regulácií, ktorá sa týka redukcie domácich úloh pre žiakov a redukcie profitu pre doučovacie školy môžeme skonštatovať, že sa podarila radikálna redukcia pracovných miest. Poškolský sektor totiž zamestnával až 10 miliónov ľudí. Nie všetky tieto školy iba doučujú. Niektoré poskytujú lekcie hudby, tanca, bojových športov atď. Podľa jedného odhadu nová regulácia pripraví 3 milióny ľudí o prácu. To nie je málo.
Doučovacie školy buď zanikli, alebo v drvivej väčšine prípadov sa zmenili na neziskovky a hľadali zisk v inom sektore, ako to spravil boss najznámejšej doučovacej firmy v Číne, New Oriental, ktorá mala trhovú kapitalizáciu nad 30 miliárd USD. Ten dnes predáva ryžu, jablká, hovädzie mäso cez Tik Tok.
Ďalej sú tu školy, ktoré jednoducho fungujú potajomky. To je dosť riskantné. Minulý rok boli správy preplnené učiteľmi, ktorých zadržala polícia zato, že doučujú žiakov. Jeden učiteľ ironicky poznamenal, že ich remeslo vďaka úradom kleslo na level prostitútok alebo drogových dílerov. V jednom prípade sa rodič obrátil na učiteľa, ktorý doučoval u seba v byte. Keď sa už lekcie skončili, rodič udal učiteľa a dostal svoje peniaze naspäť.
Každému, kto sa dočítal do tohto úryvku je jasné, že čínski rodičia berú vzdelanie svojich detí veľmi vážne. Je to tak dôležitá téma, že sú pre ňu ochotní aj opustiť svoju krajinu, aby zabezpečili svojim deťom lepšie vzdelanie. Veľa firiem poskytujúcich služby ohľadom emigrácie registruje zvýšený záujem. Ide hlavne o emigráciu do vyspelých a väčších krajín, ale aj napríklad takej Malte sa dostáva zvýšený záujem. Rok 2022 sa môže stať rekordným v počte čínskych emigrantov.
A čo tak ceny za doučovanie? V jednom článku o zmenách v doučovaní sa rodič sťažuje, že dnes ho to vyjde dvakrát toľko ako predtým. Prečo? Ústredné orgány postavili doučovacie centrá, ktoré medzi sebou konkurovali o žiakov mimo zákon. Trh na to reagoval tak, že sa nahrnul do bytov učiteľov, kde pre vysoké riziko a zároveň aj dopyt išli ceny hore, zatiaľ čo jadro systému, ktoré riadi správanie zákazníkov, zostalo zachované. Cenové kontroly, ktoré nariadil Peking, sú len kozmetickou zmenou a neadresujú príčiny deformácie edukačného systému. Tou príčinou sú vysoko konkurenčné testy ako Gao Kao, a váha, akú im spoločnosť dáva.
Lepším a systémovejším riešením by bolo poskytnúť popri testoch aj alternatívne zdroje ohodnotenia žiakov, ktoré by dokázali oceniť aplikovanie vedomosti, napríklad na báze pedagogickej metodiky „Project-Based Learning“, kde žiaci aplikujú vedomosti skrz rôznych projektov. V skratke je potrebné zmeniť školy z fabrík na výrobu skúškových atlétov na inštitúcie, ktoré vychovávajú budúcich lídrov tunajšej spoločnosti.
