Aj ja som si myslela, že som vyrástla z detských sukničiek a viery v zázraky a predsa sa pred pár dňami stál jeden zázrak aj nám s manželom. Po skoro šiestich rokoch nesenia nášho ťažkého kríža a samoty sa zmilovalo samo nebo nad nami a mi sme si našli novu dcéru. Bude tomu už šesť rokov čo sme tragicky pri dopravnej nehode stratili naše milované a jedine deti dcéru a syna.
V deň D sme odcestovali na pozvanie do Michaloviec do kláštora Sestier Božskej Lásky. So sestrou Damiánou sme sa spoznali cez internet pred asi zhruba pol rokom, keď prišla k nám tá milá osôbka na prvú návštevu 6.decembra na Mikuláša tak sme si asi padli všetci navzájom do oka. Cítili sme že budeme dobrými priateľmi a ďakovali sme Bohu, že sa budeme spolu navzájom sprevádzať na ceste životom, verili sme že nám ju Boh poslal do cesty.
Naše maily sa stavali denným spojením a spoznávaním oboch strán, bolo ich čoraz viac aj niekoľko za deň. My sme začali cítiť, že nám veľmi prirastá k srdcu a že má mnoho spoločného s našou dcérou Luciou. Rovnaké záľuby /kone, psík, gitara, flauta..../rovnaký zápal pre Boha, veľké srdce pre ľudí...
Ale aj tak sme ani netušili čo má Boh pripravené pre nás na tejto ceste, ktorá bola naplánovaná už skôr.
Bola to vzácna cesta a nikdy na ňu nezabudneme.. a bola pre nás zároveň aj ťažká. Vracali sme sa na miesta, kde sme boli pred dvanástimi rokmi ale šťastní a spolu s našimi deťmi.
Najťažšie to bolo s prvou večernou prechádzkou po námestí, ona si nás po našom ťažkom povzdychu vzala nežne pod pazuchy a takto si nás previedla mestom. Potom prichádzali ďalšie dní a mi sme sa v jej prítomnosti cítili veľmi dobre ako u dcéry na návšteve a verím že aj jej bolo s nami dobré.
Potom prišiel posledný večer našej návštevy a mi sme ho spoločné strávili pred bohostánkom kde padli slová o “novej mamke a tatovi“ a prijatí nahradiť nám našu dcéru....z našich očí padali slzy radostí, dojatia a z úst slová vďaky, chvály Bohu...
Ráno prišiel čas našho odchodu a mi sme po šiestich rokoch odchádzali plný pokoja, radostí a hlavne sa znovu vieme usmievať lebo sme si našli novú dcéru.Boh premenil miesto našej bolestí na miesto veľkej radostí a našej premeny.
Láska je láskou iba vtedy keď sa odovzdáva...a mi dnes už vieme, že mame komu svoju lásku znovu na tejto zemi dávať. Damka ďakujeme...!
