Venujme prosím,

v oknách našich domovov dnes večer jednu zapálenú hoci iba malú čajovú sviečočku za anjelikov, ktorým už akýmkoľvek spôsobom nebolo dovolené sa narodiť a žiť medzi nami. P.S. možno sú už za našim oknom...a ten plamienok bude pre nich znamením, že niekto na nich myslí a ľúbi ich...

Písmo: A^- | A⁺

Diskusia (7)

Vlastimila Krafčíková

Bloger

Počet článkov: 126
Páči sa: 0x

Som mamina dcéry Lucky a syna Drahoša, ktorí už nie sú tu na zemi...Učím sa nanovo žit s touto ťažkou ranou. Žiť bez mojich milovaných...,je ako žiť bez slnka. Nohľadám svetlo aj v tmách a vodu na púšti. Poviem Vám, že je to veeeľmi ťažké...ba niekedy až nezvládnuteľne ! No na tejto zemi, sa na všetko dá nájsť riešenie...iba život sa nedá vrátiť späť a nedá sa ničím nahradiť! Zoznam autorových rubrík: čo mi život vzal, moja záhradka, foto-začiatky, čo mi život dal, iba moje spomienky, čo má vie vytočiť, viera, "z Luckineho perá", moje svedectva, Súkromné, Nezaradené