Potulujú sa sídliskom, stoja pred supermarketom, hrabú sa v kontajneroch...ona môže mať, tak 55 ? Ťažko to odhadnúť z ich tvári, to iba tipujem. Sú pokrivené, vráskavé a najmä čiernej nedefinovateľnej farby. Alkohol robí svoje...
Tipujem, že s nimi chodí jej priateľ alebo manžel? A nejaká tridsať až tridsaťpäť ročná dcéra?
Včera sme išli zo záhradky a pri kontajneroch sme zastavili s tým, že vyložíme vrecko z odpadkami. A tú pozerám. Partia našich známych, si vyťahuje dva celkom slušné matrace značky „ Dormeo“. Nie sú ani preležané, povlak vymeniteľný, s novým moderným kvietkovaným dizajnom.
Páni hlasne komunikovala...myslím si, že to bolo tým teplom.
„ No vidíte Vy somári a ste mi nechceli veriť, že sú to dobré matrace a ani ste nechceli hen ísť, keď som Vás volala !“
Keď zbadala naše auto a vystúpiť manžela, tak spustila nahlas. „ No vidíš, oni sú ešte celkom dobré na chatu. Ty sprostá, to nie domov. A aj sa nám tam zídu, keď sme tam ôsmi alebo desiati, tak kde budú spať tí ostatní ha ?“
Takže ich od dnes budem volať „ chatári“.
Snáď si ešte pamätajú..., čo znamená domov ? My si ho možno, niekedy ani nevážime...
