No čo, tak budeme tu asi sami...., ale netrvalo to dlho a celé zariadenie sa zaplnilo. Sedeli sme oproti dverám, tak sme mali o všetko prehľad. Asi pol hodinku po nás, dnu vstúpili dve mladé dámy s malými deťmi. Objednali si po dva deci vínka a deti sa rozbehli do „detského kútika.“
O chvíľku bolo po sieste, lebo po dosť silnom páde, sa ozýval na celú pizzeriu veľký plač malého Patrika.
Pri vedľajšom stole sedel jeden pán a popíjal kávičku, chlapček mu na jeho otázku odpovedal, že ma tri roky. Jeho sestrička mala asi päť rokov a volala sa Timea.
Bolo na nich vidieť, že nie sú tu po prvý krát a bolo im toto zariadenie určite veľmi známe.
Plač utíchol, mama pofúkala boľačku a po chvíli ich začala presviedčať, že im objedná polievočku. No, nepresvedčila ich ani po niekoľkých minútach. Deti si vydobili svoje hranolčeky s kečupom, vzali maminu za ruku a dotiahli k baru, kde im ich objednala.
Sedeli sme z manželom a spomínali...., že naše deti by sme neboli dostali vonku o tomto čase,
ani za celý svet.
O tejto hodine, už boli vo svojich postieľkach, napapaný, vykúpaný a hádam už aj búvali.
Tento svoj „harmonogram“ dodržiavali veľmi často už aj v dospelostí.
Na večeru bola v tomto veku skoro vždy nejaká ľahko stráviteľná kaša na tisíc spôsobov a obmien, aby sa im dobré spalo.
Hold sme už asi staromódny ... a nevieme ako sa moderné vychovávajú deti !
Ale poviem Vám, že hranolčeky s kečupom o nejakej pol ôsmej hodine večer, mi nepripadajú ako ľahká večera pre detičky. A nemali byť už tieto deťúrence v „hajanovciach“ !
Veď, pre takéto malé deti je veľmi dôležitý spánok, ale najmä ten pred polnocou.
Ani sa nedivím, že ten malý si skoro rozbil na schodíku hlavičku, možno už padal od únavy.
Odchádzali sme domov, ale tie mladé dámy ešte neboli unavené a čo tam po deťoch, keď oni si mohli dobré pokecať !
Poviete si, že na tom predsa nič nie je. Možno, že raz nie, ale ja som nemala ten pocit, že to bolo iba prvý krát.
A ak sú tie malé deti potom choré, alergické a ani sa nečudujem, veď tam bolo hrozne nafajčené. Alebo sú nebodaj tie detičky onkologické....., tak je potom na vine určite len ten krutý, starý a ješitný BOH.
Určite nie my...to ani náhodou !
A škoda, že v tom detskom kútiku neurobia aj postieľky?
Milé dámy, čo tak posedieť si s kamoškou doma, hoci aj pri tom vínku a detičky, by mohli byť už v postieľkách.
Hm..., no neviem, ako by vychovávali práve naše deti, keby tu boli ?
Ale, ak by chceli byť tiež takýto moderní rodičia..., tak by sme sa asi nepohodli.
