Ideme na chatku, kým sa naučíme byť čistotný...lebo panička nás tu nechce. Otočená lebo mala slzy v očiach prehovorila, lebo videla, že to dcéra myslí vážne. „Lucy to myslíš vážne !? No veď si to povedala mami, že ho tu nechceš vidieť !“
Ale, ale...habkala veď ja som to, tak nemyslela a povedala som to iba preto, že ste sa dohodli za mojim chrbtom.Vieš ale mi sme Ti s Drahošom chceli urobiť radosť...stiahla som jej vak z pliec. Prosím ťa prestaň...a zohla som sa pre tu nádhernú živú guľičku , ktorá si hneď získala moje srdce. Mami to fakt môžeme zostať..? Ty prestaň ...! A pôjdeme čakať aj Drahoša z práce lebo ho ešte nevidel, dúfam, že sa mu bude páčiť. Mami to sme si vyhliadli na nete...je darček pre Teba, aby si už doma nikdy nemusela byť sama.
A to som ešte netušila, čo nás čaká..., že práve tento bígl menom Arik bude už o rok to posledné živé, čo nám po Vás ostane.
Hneď na druhý deň po pohrebe sme si išli k známym, ktorí nám ho strážili pre Arika. Vbehol do vašej izby a začal behať ako bláznivý z váľandy na váľandu. Potom začal na dcérinej váľande hrabať ako by hľadal zahrabanú kosť. Nevedeli sme čo teraz robiť, že sa asi aj pes zbláznil...dodnes neviem akým spôsobom to ten vankúš prežil.
Bingo...podarilo sa mu spod vankúša dostáť tvoju nočnú košieľku a zaniesol si ju v zuboch na Drahošovu váľandu. Položil ju na jeho vankúš a tam si ľahol. Vtedy sme pochopili, že vás tak oddane ľúbil, že chcel mať vaše pachy spolu. Mal pocit, že ste s ním. Upokojil sa a ležal tam takto celé mesiace....spal dokonca aj plakal. Sedeli sme v obývačke, bolo hrozné ticho. Nemohli sme spať, ale nevládali sme sa ani rozprávať. Iba tak sme sedeli a nechali sme plynúť myšlienky a spomienky. Potichučky plakali naše srdcia....čas plynul a v tom sa ozval plač z detskej izby. Obidvaja sme vyskočili a vbehli do izby...Arik tam spal a strašne plakal. Chvíľu sme sa iba nemo pozerali...a potom sme ho zobudili. Asi ste sa mu snívali...plakal často a mi sme ho často sme museli budiť...lebo sa to nedalo ani počúvať. Drasalo to uší a najmä naše boľavé srdcia.
Teraz už vieme, že keď plače..., tak ste doma...., ste pri ňom...................hoci iba vo sne!
On by Vás aj dnes ešte poznal podľa pachu, hoci je to už starý pánko. Ak mám niečo na sebe, čo patrilo Vám, tak je hneď pri mne a vrtí chvostíkom a oňucháva má .
