Ja viem, že takýchto rodičov je na stovky...možno na tisíce. No týchto si mi Ty Bože poslal do cesty a nijako si to dnes nemôžem odpustiť a nepoďakovať, za týchto úžasných rodičov. Možno je práve dnes na to pravá chvíľa. Prijali do svojej rodinky vytúžené dieťatko AnnuMáriu, ktorú si mal pre nich už dávno pripravenú.. K svojim dvom synom prijali nádhernú dcérku. Ibaže trošku „inú" ako by všetci rodičia chceli a ako to celá rodina očakávala. Mnohí ich rozhodnutie neakceptovali , mnohí si ťukali na čelo, mnohí povedali ťažké a zraňujúce slová. Mnohí to bohužiaľ, ani nikdy nepochopia..., že dvaja vysokoškolský vzdelaný ľudia nešli jednoducho na „ prerušenie tehotenstva"! Ktoré im bolo navrhnuté.
Ako keby sa to potom ten život dal, iba tak pozliepať, pofúkať a vrátiť naspäť.
Oni sa jednoducho nechceli stáť vrahmi svojho vytúženého dievčatka....
Prijali to so všetkou vážnosťou a zodpovednosťou. Možno raz pochopia, prečo mal Boh pre nich pripravené práve takéto dieťatko. Určite ON vedel, že oni mu ho nevrátia hneď späť. Vedel ako ho veľmi budú ľúbiť aj s takýmto hendicapom. Vedel, že budú s ním bojováť zo všetkých síl...vedel, že oni to spoločné zvládnu...
Malá princeznička má Downov syndróm a práve je v týchto chvíľach v rukách lekárov, ktorý jej operujú choré srdiečko.
Anička bojuj...
A pred Vami drahý Mirko a Mimka skláňam pomyselný klobúk za Vašu statočnosť a odvahu. Verím, že vaša malá Anička, vám to bude po celý život vynahrádzať svojou úprimnou láskou.
A prosím o prepáčenie, že som to tu uverejnila bez Vášho vedomia.
Ale ja som to v týchto chvíľach nemohla urobiť ináč, lebo si Vás hlboko vážim a neviem, či by som to ja na Vašom mieste dokázala.
Držte sa prosím ! Viem, že teraz je to veeeeeľmi ťažkééé.... Posielam Vám všetku svoju silu a lásku....
