na modlitbu, lebo sme už druhú noc šli veľmi neskoro spať.
Do postele sme chodili hlboko po pol noci, chcelo to prípravy a tá kopa mladých birmovancov nám dávala poriadne zabrať. Teda aspoň mne.
Bolo to veľmi vyčerpávajúce...chceli sme urobiť pre nich maximum.
Nás bolo päť a ich šesťdesiat. Musím ich, ale pochváliť. Boli veľmi vnímaví a pozorní, nebol s nimi žiadny problém. Aj pri prednáškach boli ticho, čo sa u puberťákoch často nestáva, že sme ich nemuseli veľmi upozorňovať, až na malú výnimku.
Moja modlitba sa niesla k Bohu aj počas sprchy a raňajok, lebo čas bol neúprosný. Uvedomovala som si, že je to jediný deň v roku. Deň plný milosrdenstva a lásky Kristovej z kríža.
Prosila som za všetkých...., ktorých poznám, všetkých, ktorých mi poslal do cesty a ktorí sú v mojom srdci.
Jednoducho nedeľa Božieho milosrdenstva...
Bola krásna, mladá, plná života a predsa jej z oči padali slzy, veľké ako hrachy.
Moje boli po spomienkach na detí a osudnú chvíľu červené ako cibule, ale ako to, že toto dieťa takto veľmi trpí?
Posadila sa a spustila...Boh ma potrestal.
Prečo si to myslíš? Mala som chlapca a on mi ho vzal. Chodili sme spolu pol roka a on ma nechal. Ja ho veľmi ľúbim a chcem ho späť!
Modlím sa a on ma už nepočuje...ja ho chcem späť, lebo neviem bez neho žiť.
Viem, že som ja urobila chybu, ale prečo ma takto potrestal? Pýtam ho aby mi ho vrátil na späť a nič.
Kto? Boh?
Cítila som z jej srdca tú hroznu bolesť a bezmocnosť. Obrovskú zradu, ktorá hrozne bolí.
Zradu milovaného chlapca, ale aj zradu Boha ?
Môžem sa ťa teraz na niečo spýtať?
Nebolo v tom niečo proti Tvojmu svedomiu? Nemusíš mi na to odpovedať, iba ak chceš a nemusia to byť žiadne podrobností.
Pozrela na mňa cez zaslzené, krásne, veľké hnedé oči a vychrlila zo seba. Ja som sa s ním vyspala a Boh ma za to potrestal.
Objala som ju. Mooja Boh ťa nepotrestal. Ja viem z vlastnej skúsenosti, že cez slzy a bolesť nevidíme nič. Ani to krásne, čo nám ponuka a posiela ako nahradu, za tú bolesť. Sme zaslepení... a v tú chvíľu, som si uvedomila, ako je ľahko všetko zlé zvaliť na toho, ktorý za nič nemôže. Ktorý je nekonečná láska.
Všetky svoje chyby, hriechy a prešľapy, hneď hodíme na jeho plecia. No a robíme to už poriadne dlho...robíme to už niekoľko tisícročí.
A hriech nám potom nedovoľuje prežívať Božiu lásku. Hriech je tou obrovskou priepasťou a barierou, medzi nami a Bohom.
Nedokázala som jej povedať, že ten chalan dosiahol od nej to, o čo usiloval pol roka a potom ju odkopol. Že to nie On...
Pozerajúc si na rameno, som mala veľkú chuť predložiť svoju blúzku pred oltár počas sv. omše. Chcela som ju dať ako obetu Bohu. Boli na nej stopy počnúc od makeupu, očných špirál až po slzy.
A bohužiaľ neboli iba od nej.
Verím, že Boh na naše príhovory duchovne uzdravoval....
Pane daj nám vnímave a citlíve svedomie, aby nás naše hriechy nevzdiaľovali od Teba !
