Vlastimila Krafčíková
Doživotná trauma jedináčika....
Prepáč braško ale ja som sa na Teba, taaak veľmi tešila a ty si mi spôsobil doživotnú traumu.
Som mamina dcéry Lucky a syna Drahoša, ktorí už nie sú tu na zemi...Učím sa nanovo žit s touto ťažkou ranou. Žiť bez mojich milovaných...,je ako žiť bez slnka. Nohľadám svetlo aj v tmách a vodu na púšti. Poviem Vám, že je to veeeľmi ťažké...ba niekedy až nezvládnuteľne ! No na tejto zemi, sa na všetko dá nájsť riešenie...iba život sa nedá vrátiť späť a nedá sa ničím nahradiť! Zoznam autorových rubrík: čo mi život vzal, moja záhradka, foto-začiatky, čo mi život dal, iba moje spomienky, čo má vie vytočiť, viera, "z Luckineho perá", moje svedectva, Súkromné, Nezaradené
Prepáč braško ale ja som sa na Teba, taaak veľmi tešila a ty si mi spôsobil doživotnú traumu.