Vlastimila Krafčíková
Milosrdná lož...?
alebo milosrdná nedeľa. Vau, to už je ráno ? Nemám veľa času
Som mamina dcéry Lucky a syna Drahoša, ktorí už nie sú tu na zemi...Učím sa nanovo žit s touto ťažkou ranou. Žiť bez mojich milovaných...,je ako žiť bez slnka. Nohľadám svetlo aj v tmách a vodu na púšti. Poviem Vám, že je to veeeľmi ťažké...ba niekedy až nezvládnuteľne ! No na tejto zemi, sa na všetko dá nájsť riešenie...iba život sa nedá vrátiť späť a nedá sa ničím nahradiť! Zoznam autorových rubrík: čo mi život vzal, moja záhradka, foto-začiatky, čo mi život dal, iba moje spomienky, čo má vie vytočiť, viera, "z Luckineho perá", moje svedectva, Súkromné, Nezaradené
alebo milosrdná nedeľa. Vau, to už je ráno ? Nemám veľa času
....bola pre mňa včera, tá najsladšia od odchodu mojich detí ! Aké je to krásne a on o tom ani netuší...
NAJ požehnanejšie vecí sú tie, ktoré nás stoja veľkú námahu. Keby som to túto sobotu nebola urobila, tak by som ani nikdy nevedela akých dobrých mame priateľov a hlavne aký sme im vzácni aj my s manželom. Oni boli hneď od prvej chvíle, pri nás v tom ťažkom a teraz nás chceli mať oni, pri sebe v tom svojom radostnom. Nepremeškajte ani Vy nikdy tieto chvíle, aj keď sú akokoľvek pre Vás ťažké... Lebo verím, že každý z nás ma niečo v živote, čo si myslí, že to nedokáže nikdy prekonať !!! Sila dobra a lásky je ale mocnejšia, ako náš smútok a bolesť. Láskou k blížnemu prekonáme všetko.
Po odslúžení pohrebu odišiel do svojej farností, slúžiť sv. omšu a potom sa vrátil späť k nám. Prvé, čo sa ma spýtal bolo...
A vôbec netuším, prečo ma práve v túto nedeľu a pri tejto sv. omši, napadali spomienky na naše prvé stretnutie s novým synom. Pamätám sa, ako by to bolo dnes a nikdy na tieto chvíle nezabudnem. Bola sobota skoro ráno, bolo iba pár hodín od tej našej hroznej tragédie a do spálne ku mne vstúpil mladý muž s kolarikom. Poznali sme sa iba z videnia a pár stretnutí, ale čo to nám o ňom stihla porozprávať ešte naša dcéra.
Toto boli dnes prvé moje slová, ktoré sa niesli k Bohu z úprimností môjho srdca. No neodzneli hneď za ranky, ale až okolo obeda. Rozhodli sme sa s manželom, že navštívime dnes nášho syna a tak najprv zaznel zvonček....
Keď som pred dvomi mesiacmi písala článok s týmto názvom, tak som ani len vo sne netušila, že už za krátko bude mať ešte aj nečakané pokračovanie. To nevymyslí nikto, iba sám život....
pravidlo, že vysoký vek človeka je aj požehnaním. Hoci by to tak malo byť...ale nie je vždy tomu tak. Čas našho života, by mal byť umerný aj našim životným skúsenostiam a chápaniu zmyslu života. Aj, keď tieto Vianoce boli pre mňa veľmi ťažké...a nie len pre mňa, ale aj pre mnoho ľudí, ktorí mi volali a písali. Ale boli zároveň aj veľkým požehnaním a verím, že nie len pre mňa...!
sa nájde kúsok Šavla... Minulú sobotu sa u nás po troch sychravých a hmlou zahalených dňoch ukázalo slniečko a bol krásny ešte pomerné teplý jesenný deň.
Aké je krásne, keď môžeme každý deň a v uplných maličkostiach vnímať Jeho zázraky.
to nie je iba Olynth - sprey pre nosy. Je to slovo, ktoré každý z nás tak rád skloňuje a kto už by nemiloval slobodu všade a vo všetkom. Len či vieme, čo je to skutočná sloboda, či ju vieme správne užívať a či si ju nemýlime skôr s opičou láskou...
s Tebou je lepší krátky čas, s Tebou je lepší jeden deň než inde tisííííc..../ sú to slová jednej piesne ktorá ma naplňa vďačnosťou za včerajší deň !
pred dvadsaťosmimi rokmi, keď naši doma nemali veľké pranie....a aj komora už bola
s celou kázňou čo sa mne veľmi často nestáva, lebo sa snažím byť stále nejako nad vecou. Ale teraz to jednoducho nešlo...
Práve som sa vrátila z cintorína zo zvláštnym hrejivým pocitom...., že je stále na svete jedno veľké mužské srdce, ktoré bilo pre našu drahú dcérku.
aj keby si išiel na kraj sveta. Ponesieš si svoju bolesť a utrpenie celým svojim životom až pred jeho tvár, kde nám budú zotreté všetky slzy z tváre...
Vykrúcala som pred zrkadlom v bielych šatách a cítila som sa ako jeho princezná. Šla som predsa k nemu po prvý krát.Bola to slávnostná chvíľa pre celú rodinu ...a pre moju maminku to bol čas dať mi do života to najcennejšie. Dnes už viem, čo si mi to dala....a slovo ďakujem mami je tak maaalo!
alebo čo s kamenným srdcom II.? Musíš padnúť na zem ako modelka a nie ako vrece zhnitých zemiakov. Čoraz viac sa pýtam v akej to spoločností žijem...kam speje toto ľudstvo. Treba byť „IN“ oblečený, in účes, keď otvoríte ústa tak prosím iba samé oplzlostí a keď to už na vás príde tak treba aj in odpadávať aby Vás nemali za opilca a poskytli pomoc. Až do utorka som nevedela, že opitým sa neposkytuje zdravotná pomoc. Takže zverejňujem to čo som porušila...
Ako som si vydupala svoj dialóg...?? Toto je pokračovanie môjho článku z minulej nedele, ktorý mal názov Zvláštne nedeľné ráno. Ak chcete vedieť viac...rada sa s vami o to podelím a budem vám vďačná za vaše čítanie.