Eva Vlková
Môjmu prvorodenému
(Podobenstvo o márnotratnom synovi alebo generačný problém) Peti, dnes máš devätnásť. Preto na Teba v týchto dňoch myslím možno viac, ako obyčajne. Už sme spolu kadečo preskákali a dávno si ma prerástol o hlavu (alebo si mi prerástol cez hlavu?!). Mohlo by sa zdať, že mám radšej Jakuba. Je to také zlatíčko, ktoré je na mne stále nalepené, s potrebou komunikácie a pravidelného objatia. Ale Tvoj mladší brat je skrátka iba iný, príliš aktívny a otvorený. Ty iste vieš, že ste mi obaja rovnako drahí. A ak sa Ti aj zdá, že moje výčitky nemajú konca, vedz, že nič na svete nemôže poznačiť moju lásku k Tebe.