Miesto pre vašu tvorbu. Staňte sa súčasťou komunity
Eva Vlková

Eva Vlková

Bloger 
  • Počet článkov:  74
  •  | 
  • Páči sa:  1x

Rada sa usmievam na svet. Stojí to za to. Zoznam autorových rubrík:  Moje malé príbehyPoéziaZamyslenieNezaradenéŠportNa cestáchKlub zdraviaSúkromnéOsobnosti

Súkromné

Môjmu prvorodenému

Eva Vlková

Môjmu prvorodenému

(Podobenstvo o márnotratnom synovi alebo generačný problém) Peti, dnes máš devätnásť. Preto na Teba v týchto dňoch myslím možno viac, ako obyčajne. Už sme spolu kadečo preskákali a dávno si ma prerástol o hlavu (alebo si mi prerástol cez hlavu?!). Mohlo by sa zdať, že mám radšej Jakuba. Je to také zlatíčko, ktoré je na mne stále nalepené, s potrebou komunikácie a pravidelného objatia. Ale Tvoj mladší brat je skrátka iba iný, príliš aktívny a otvorený. Ty iste vieš, že ste mi obaja rovnako drahí. A ak sa Ti aj zdá, že moje výčitky nemajú konca, vedz, že nič na svete nemôže poznačiť moju lásku k Tebe.

  • 22. apr 2005
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 2 046x
  • 18
Pozvánka na koktejlpárty

Eva Vlková

Pozvánka na koktejlpárty

Moji milí priatelia, nepriatelia i tí, ktorí ma nepoznáte, zastavte sa na chvíľu na mojom blogu a ochutnajte z čerstvých špecialít, pripravených iba pre Vás! V ponuke je naozaj všetko, na čo si len pomyslíte! Máte radi slovenskú kuchyňu, či taliansku, grécku, ázijskú, maďarskú, alebo nejakú, ktorá by mne ani na um neprišla? Alebo si radi len tak uzobkávate zo zeleninových šalátikov, ovocia? Želáte si delenú stravu, makrobiotický tanier, vegetariánske pochúťky? Alebo naopak by ste si práve teraz dali nádhernú voňavú štrúdlu, krémeš, dobošku? Že práve teraz letí tiramisu? Máte ho mať! Kľudne si dajte, na čo máte chuť. Ručím za to, že Vám nebude zle a nepriberiete ani gram!

  • 8. apr 2005
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 1 644x
  • 7
Mojim starkým

Eva Vlková

Mojim starkým

Mama a otec pre nás obyčajne znamenajú veľa. Do určitého veku celý náš svet. A neskôr to je zase pre každého z nás podobné, možno v malých obmenách. To, čo sme od nich dostali, či stále dostávame. Určite domov, nech bol akýkoľvek. Hoci už máme svoj život, stále k nim chodíme „domov“. Oporu silnejšieho. Lásku v pohladení, rovnako, ako v krajci maslového chleba. Výchovu, ktorá nikdy nekončí, aj keď sme k nej vždy mali veľké výhrady. Porozumenie pre naše sny a bláznovstvá. Dobré rady na dôležitých križovatkách. Pochopenie v slabých chvíľkach. Odpustenie chýb a prehreškov. Vieru v Boha, aj keď sme si ju odvtedy už mnohokrát modifikovali. Facku, keď už boli naše chyby tak veľké, že nás požierali. Podporu, vždy vedia, kedy ju potrebujeme. Životnú múdrosť, ktorú až teraz vieme pochopiť. Odriekanie, ktoré objavíme, až keď máme vlastné deti.

  • 5. apr 2005
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 2 689x
  • 5
Dedičstvo alebo domáce lokše a iné dobroty

Eva Vlková

Dedičstvo alebo domáce lokše a iné dobroty

Rada o sebe príležitostne hovorím, že som dievča z dediny. Je v tom trochu sebairónie, trochu samoľúbosti a trochu pravdy. Viem, že v kontexte s mojím zamestnaním a s mojím imidžom tento výrok vyznie ako póza a obyčajne vyvolá úsmev na tvári. Lebo nejde k mojím lodičkám, ani parfumu. Ale aj ja sa usmievam, lebo ten druhý účastník debaty netuší, že viem pliesť, šiť, upiecť tortu, okopávať zemiaky a dokonca štopkať ponožky. Nemám problém ani s menšími domácimi opravami, lebo kladivo či skrutkovač som používala ešte ako dieťa...

  • 22. mar 2005
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 5 823x
  • 35
SkryťZatvoriť reklamu