Kodaň je samozrejme omnoho viac ako tieto tri pravdepodobne turisticky najznámejšie kodanské miesta. Poďme na prieskum!
1. Park Superkilen
Na fotkách vyzeral super, na videách vyzeral super. Pôsobil ako jeden veľký skatepark. Tri časti, tzv. Red Square, Black Market a Green Park, sa spájajú do jedného takmer 1,5 km dlhého mestského parku. Aj dcéra si berie skateboard, umelý čierny kopec s bielymi čiarami chce zdolať.

Park bol otvorený v roku 2012 v časti Nørrebro s cieľom vytvoriť mestský zážitok priamo v najrozmanitejšej časti Kodane. Víziou bolo vytvoriť park na spôsob svetovej výstavy - plného zaujímavostí z celého sveta, ktorý by spájal ľudí. Je tu napríklad fontána z Maroka, hojdačky z Iraku, lavičky z Brazílie či stoly so šachovnicami.

Otvorenosť priestoru je skvelá pre mestských športovcov, umelecké línie a farby zas pre fotografov; veď Superkilen sa aj dostal do užšieho výberu viacerých svetových ocenení za dizajn a architektúru. Po pravde, tie farby už boli trochu ošuntelé a na fotkách vyzeral Superkilen asi o čosi lepšie. Čuduj sa ale svete, naše fotky sú aj bez filtra rovnako pekné ako tie na internete a teda asi aj krajšie ako v skutočnosti. Ako to len ten Superkilen robí?

2. Budova CopenHill
Túto budovu s obrím komínom sme si všimli už z diaľky. Netušili sme, že ide o budovu spaľovne odpadu, ktorá je ale zaujímavá aj z iných hľadísk. Okrem toho, že sa na jednej z jej stien nachádza najvyššia umelá lezecká stena na svete s výškou 85 metrov, Dáni CopenHill využívajú aj ako svoje lyžiarske stredisko. Je umiestnené na šikmej streche a pokryté umelou trávou, aby bola zjazdovka zjazdná po celý rok. V daždi – a že sme v Dánsku zmokli veru viac ako na Islande – je to vraj ešte väčšia zábava. Svah má vyše 400 metrov a začína na vrchole budovy, odkiaľ sa asi v polovici zatáča v 180-stupňovom uhle smerom k jej základni. Údajne aj zariadenia na spracovanie odpadu a výrobu energie sú v budove zoradené podľa výšky tak, aby zámerne vytvárali šikmú strechu pre lyžiarov.


Pre nás, trochu ako na potvoru, je akurát tá vysoká šikmá strecha otočená smerom na elektráreň. Homera Simpsona sme so sebou nemali, za závoru elektrárne sme sa nedostali a teda ani k výhľadu na budovu z uhla, z ktorého sme chceli, ale plno zaujímavých fotiek na internete určite nájdete.

3. Socha ZinkGlobal
Zdá sa, že rok 2012 bol pre dánsku architektonickú scénu obzvlásť plodný, lebo v tomto roku sa na nábreží “narodil” aj trojmetrový chlapík vyrobený z 8 500 recyklovaných kovových súčiastok od výmyslu sveta. Sedí na 9-metrovom kľúči, ktorý má symbolizovať kľúč k budúcnosti a nekonvenčnému zmýšľaniu. Viacerí umelci ju však krátko po odhalení kritizovali ako amatérsku a bez umeleckej hodnoty. Umelecké diela vyrobené zo starých strojových súčiastok údajne vyzerajú v luxusnej prístavnej oblasti medzi klasickými sochami, kráľovskými pavilónmi a sídlami rešpektovaných dánskych spoločností „nevhodne“. Navyše tu vznikol rozpor o umiestnení sochy aj z pohľadu súkromného pozemku na verejnom priestore, pretože nekonvenčný sochár obišiel rôzne posudkové komisie a za svoju sochu údajne platí nájom partnerskej organizácii, ktorá vlastní dlažbu, na ktorej kontroverzná postava stojí.
Nám veru socha prišla dostatočne originálna, neprehliadnuteľná a maximálne sa hodiaca práve do Kodane. Aj veľa miestnych obyvateľov ju považuje za cool a vymysleli jej aj vlastné meno: „Terminátor“. Celkom príznačné.

4. Kodanské (cyklo)mosty
O kodanských (cyklo)mostoch som písala už minule. Páčila sa mi ich originalita a prepojenie s mestským športom. Pri ich objavovaní sa navyše môžete zatúlať do niektorej z kaviarní s upokojujúcimi výhľadmi na vodné kanály. Aj my sme na chvíľu zastavili akurát na kávu, ktorou chceme oklamať žalúdky, že ešte nie je čas obeda. Kávová prestávka v hompáľajúcej sa kaviarni priamo na hlavnom vodnom kanáli Kodane by bola ešte krajšia, keby ma tu neuštipla osa, čo je už druhé uštipnutie za cca týždeň. Zahanbene ale priznávam, že v oboch prípadoch som v rovnaký deň ráno zabila osu ja. Tuším im funguje celkom premyslený systém vendetty a ja sa už odvtedy bojím akúkoľvek osu capnúť.

5. Charlottenlund Fort
V tejto pevnosti sme mali kemp a bol rovnako originálny ako celá Kodaň. Navyše nám stačilo vyjsť pármetrový kopec hneď za našou odparkovanou dodávkou, odkiaľ sme z lavičky mali nádherný výhľad na more, lode a rozsvietený prístav. Okrem toho to tu pozdĺž celého pobrežia žije športovcami, či už atlétmi na súši alebo plavcami a kajakármi v mori. A hoci sme stále v meste medzi kopou ľudí, ani 60-ročné dievčence nemajú problém sa tu šupnúť hore bez a na chvíľu sa schladiť vo večernom Balte.

Kodaň má jednoducho čosi do seba! Stará architektúra sa tu mieša s modernou, ale takou fakt originálnou a pôsobivou. A to všetko pozdĺž morských kanálov, kde to žije športom a nad ktorými škriekajú tučné čajky.