Zrazu pozerám, že predbiehame jedno auto za druhým, kým mi to docvakne – s dodávkou máme pár centimetrov nahor navyše oproti bežným autám, a tak sa vykláňať do cesty ani nie je treba, prehľad máme aj ponad ne.
Cez most prichádzame na ostrov Skye. Najslávnejší to ostrov Škótska, kde bude panovať turistická plnka, ale aj neskutočná krása prírody. Krásna je dokonca aj destiléria škótskej whisky Torabhaig, kam z našej cesty odbáčame. Sme unavení z predošlých 24 hodín, máme toho dosť, ale veď 11 kilometrov mimo si kvôli whiske zájdeme. “Už by sme sa mohli naučiť, že tu značky neudávajú vzdialenosť v kilometroch, ale v míľach!” rozčuľujeme sa sami nad sebou, keď nám opäť raz dochádza, že z údajnej dokopy 22-kilometrovej zachádzky je razom vyše 35. Nakoniec destilérka stála za to už len kvôli tej nádhernej budove, v ktorej sídli. Poslednú organizovanú prehliadku sme práve zmeškali, ale whisku si samozrejme zakúpiť môžeme, a tak ňou večer môžeme osláviť to, že sme sa dostali z bažín a síce so zranením, ale aspoň takým, ktoré neodvelilo Andreja rovno do nemocnice.
Mierka tepla pre Škóta vs. Slováka
Kemp v hlavnom meste ostrova Portree je plný, nemajú pre nás miesto. To sa nám v Škótsku udialo po prvýkrát. Zrejme na tom Skye bude naozaj veľa turistov. Našťastie sa nám podarí nájsť iný, aj slnko na chvíľu vylieza spoza oblakov. “Doteraz pršalo, to nebolo bohviečo, však? Ale keď zas takto výjde slnko, je príšerne teplo!” vraví mi recepčný z kempu, kým mi ukazuje miesto, kde môžeme kempovať. Má tričko a kraťasy. Ja si možno zvlečiem jednu bundu, ale mikinu si ešte nechám.
Kostrbaté slnečné lúče sa opierajú do našich tenisiek a ponožiek, ktoré konečne sušíme na vzduchu, ale zrejme to bude chcieť aj fén v kúpeľni. Z blahodárnej teplej sprchy sa lezie von len ťažko, navyše k tým hnusným muškám. Tu už ale máme po ruke naše klobúky so sieťkou, ktoré sme si kupovali ešte na Slovensku a veru, tu sa zídu. Zišli by sa aj v útulni. Nikdy nie si nabalený tak, aby sa nedalo ešte o čosi viac 😊.
Akoby toho nebolo málo - pokuta
Budeme sa po Skye naháňať, alebo pôjdeme pekne v kľude? Nedobrovoľný pobyt v Amsterdame nás obral o čas, ktorý nám teraz chýba. Niečo musí z kola von. Bohužiaľ, najväčšiu logiku dáva vypustiť z našej cesty ostrov Barra vo vzdialenejších Vonkajších Hebridách. Veľmi som chcela v Škótsku zájsť aj do izolovanejších ostrovných končín, ale tri dni, ktoré by si Barra vyžadovala, už k dispozícii nemáme. Ostrov síce malinký, ale vzdialený, cesta tam a nazad by nám vzala veľa času. Je teda rozhodnuté.
Fajn je, že sa teda nikam neponáhľame a tešíme sa aj z toho, že sa dnes večer opäť vrátime na rovnaké miesto a nemusíme zas hľadať niečo nové na prespatie. Vraciame sa do Portree, potrebujeme lekáreň a v nej nájsť nejakú masť proti ďalšiemu opúchaniu členka a sťahovací obväz. Mestečko je to inak peknučké – malilinké, farebné, rybárske… “Šľak aby to trafil, to je pokuta!” neveríme vlastným očiam.
Stáli sme tam piati. Päť podobných dodávok, štyria majú pokutu. Ten piaty má za stieračom veľkú škótsku zástavu, ten má odpustené. Nerozumieme tomu, na palubovke nám svieti lístok o zaplatení parkovania. Veľký žltý šušťavý (to asi aby sa od dažďa hneď nerozmočil) papier s hrozivým nápisom “PENALTY CHARGE NOTICE” nám vyrubuje pokutu 100 britských libier za státie na mieste pre minibusy. Pokutu majú aj Švajčiari, s ktorými sme sa ešte včera v kempe rozprávali a náhodne tu teraz ich dodávka tiež stojí, aj neznámi Briti. A to si vravíme, že keď ani oni nevedia, že podľa britských pravidiel zrejme nepatríme do kategórie minibusov, ako to máme vedieť my?! Som pekne napálená, toto len tak nenechám, ešte si tomu posvietim na zúbok. Ostatní šoféri problémových áut tu zatiaľ nie sú; okrem vysmiateho Škóta bez pokuty. “Nenechaj si tým dovolenku pokaziť,” usmieva sa od ucha k uchu. Veď má vlastne pravdu. I keď, jemu sa to ľahko vraví 😊.
Morské plody ako vylepšovač nálady
Z rozčúlenia nás zachraňuje predstava čerstvých morských plodov, veď sme predsa v rybárskom mestečku. Obchod Just Hooked priamo na móle znie presvedčivo, len škoda, že je zatvorený. Slečna v kaviarni opodiaľ nám však dáva tip – svoju prevádzku majú aj tesne za mestom. Nuž, trochu blúdime, už sa aj vykašľať na to chceme, ale miestna pani ma ešte na poslednú chvíľu odnaviguje správnym smerom do zašitého rohu a Just Hooked nám naozaj vylepšuje dnešnú pokutovú pachuť. V budove je malý obchodík a zároveň tu všetky morské úlovky aj rovno spracúvajú. Chlapík je neuveriteľne príjemný a pred igelitovým závesom, ktorý nás oddeľuje od všetkej práve spracovávanej rybaciny, nám servíruje čerstvé ustrice. Och, už je to dávno, čo sme ich mali naposledy! V Namíbii, v Japonsku… To boli aj deti ešte o čosi menšie, teraz sa už nedajú dvakrát ponúkať a svoje prvé ustrice vcucávajú do úst. Verdikt: ustrica deťom chutí! Navyše tu stojí 1 GBP/kus. To je pre nás, suchozemcov, ako zadarmo. K tomu kupujeme hrebenatky, máme gurmánsku náladu. Už o chvíľu končia osmahnuté na panvici v dodávke, kým čakáme na slabšiu verziu dažďa na parkovisku pod The Old Man of Storr. Mňam!
Áno, tak toto je Skye. Stovky áut na preplnenom parkovisku. Ale The Old Man of Storr je ikona ostrova, a keď už sme tu… Andrej ostáva v aute, uprace po nás riady, niečo si počíta. Večer v posteli pri knihe aj tak vždy rýchlo zaspí, teraz si možno odkusne z knihy konečne väčšie sústo.
V diaľke badáme onú slávnu skalu. Ale čo ja viem?! Nevyzerá tak pekne, ľudí všade. Zlaté včerajšie bažiny bez jediného živáčika! Postupne však názor mením. Blížiac sa k skale sa výhľady vylepšujú a skala dostáva ten originálny nádherný tvar, ako si ju pamätám z internetu. Je naozaj krásna a uznáva to aj Andrej z fotky, keď mu ju po hodine výšľapu posielame. Keď sa po ďalšej hodine vraciame k dodávke, je upratané, aj káva na mňa čaká. Takýto servis sa mi páči! Ale viac by sa mi páčilo, keby sme boli všetci spolu.
Aspoň do Fairy Glen ho vezmeme so sebou, to bude naozaj len taká párminútová prechádzočka pomedzi zelené kopčeky ako z rozprávky. Najskôr sa však prevezieme popri pobreží, potom vnútrozemím Skye, kde nám do očí neustále bije takmer neónovo zelená tráva a všade prítomné ovce s čiernymi tvárami. Bože, veď my sme sa ocitli vo Veselej farme!
Whisky a deti nejdú dokopy
Ešteže sa dnes nikam neponáhľame, lebo noc ma úplne prizabila. Pri palci na nohe mi začala pulzovať neuveriteľná bolesť spôsobená zrejme hnisom z nejakého záderu. Bolesť sa zintenzívnila uprostred noci natoľko, že som sa neustále prehadzovala, lebo ležiac na bruchu som sa palcom dotýkala karimatky a ležiac na chrbte asi pôsobila na ten palec gravitácia alebo čo a tú malú kvapku hnisu to ťahalo dole ako 500-kilovú kotvu v mori. Andrej ma vyhodil zo stanu, vraj mám ísť spať do dodávky. Chvalabohu, že to urobil. Nohu som z postele nechala v lufte, aby sa ničoho nedotýkala a konečne som zaspala.
A tak som ráno s Andrejom kolegiálna a obaja pajdáme na tú istú nohu. A aby toho ešte nebolo málo, zatiaľ čo ja vytláčam oný sajrajt z prsta, Andrej zisťuje, že niekoľko malých chrastičiek na jeho lýtku nie sú tým, čím sa zdali byť. Sú to kliešte. Zrejme ich nachytal v tých bažinách, a sú aj bažinovo čudné … rozhodne iné ako u nás doma. Našťastie sa ľahko vyberajú, ale paniku máme všetci, takže sa ošívame, obzeráme a každú chrastičku si približujeme, fotíme a zväčšujeme v telefóne, či to má hlavičku a nožičky.
Náladu chmúrnu, presne ako (opäť raz) dnešné počasie, si dnes rozptýlime v destilérke Talisker, ktorá je najstarším fungujúcim liehovarom na ostrove Skye. Bola založená už v roku 1830 a jej budova síce nevyzerá tak krásne ako v Torabhaig, ale zas dýcha z nej ozajstná história. Deti nie sú prehliadkou úplne nadšené, čo bude zrejme údel všetkých detí, lebo tie naše tu nie sú jediné a aj ďalšie dve v ich veku sa tvária navlas rovnako.
Srdce nášho sprievodcu bije pre Talisker, to je vidieť na prvý pohľad. Už tu asi má pár rokov odrobených, o whisky rozpráva s plným nasadením, a hoci špecifickej whisky terminológii mixnutej so škótskym prízvukom ledva rozumieme, zážitok máme veľký. Teda, okrem detí 😊. Tie si zrejme najviac budú pamätať “odporný” zápach pri obrovských kadiach a pohár pramenitej vody, ktorý dostali pri ochutnávke. Tri poháriky rôznych druhov whisky majú pripravené len dospeláci. Andrejovi sa poháriky páčia natoľko, že si ich v obchodíku v destilérke chceme kúpiť a náš sprievodca je milý natoľko, že keď ich nemajú, potajomky nám ich šupne do ruky priamo z baru. Talisker si získala naše srdcia a dve fľaše desaťročnej, do ktorej sme poctivo investovali, padnú až príliš rýchlo po návrate domov.
Popŕcha stále, aj keď z Taliskeru odchádzame. A presne to písal jeden cestovateľský blog: že prírodná atrakcia Fairy Pools nemá v daždi dostatočný náboj. Fairy Pools však máme po ceste do kempu a aby sme dopriali nejaký adekvátny zážitok dnes aj deťom, nielen “nudnú whisky”, stavíme sa tam aj tak. Nóóó, až také márne to nebude. Áno, ako to už na Skye býva, parkovisko je plné, chodníček popri rieke a nespočetných malých kaskádach plné ľudí, ale pod horami, odkiaľ rieka vyteká, sa tvorí tá mystická škótska hmla a celé to pôsobí očarujúco. Andreja opäť nechávame v aute, knihu ešte aj tak nedočítal a my smerujeme hore prúdom. Vlastne ani nevieme, pokiaľ sa hore chodí, ale nedá nám to a ideme vyššie ako všetci ostatní. Až k horám by to však bola riadna diaľka, navyše už teraz na nás Andrej zas čaká dobrých 40 minút. Dcéra si dáva krátky ponor do škótskych riečnych horských vôd a nadávajúc na tie odporné škótske mušky mastíme dole k autu, kde máme naše skvelé klobúky so sieťkou bezpečne schované a kde sú nám momentálne nanič.
Kemp Glenbrittle v jednej zo zátok ostrova Skye je bez signálu, momentálne so slnkom a trochu hippie štýl oproti ostatným britským úhľadným kempom. Na povolenku nám píšu meno majiteľa dodávky ako “Anthony”, čím vzniká povestná holandsko-škótska dvojica “Dachmar a Anthony”, na ktorej sa deti donemoty kosia. V Holandsku som bola “Dachmar” pre každého Holanďana. Len čo prejdeme plôtikom, sme na pláži a je to tu neskutočné! Naša fľaša Talisker 10yo s údajnou morskou slanou vôňou, pikantnou komplexnosťou, dymovo sladkým charakterom a charakteristickým korenistým záverom sa tu vyníma, akoby sem odjakživa patrila. Asi preto má Talisker slogan Made by the Sea. Už len kvôli tomuto miestu by sme tu snáď ostali ďalší deň. Na noc však hlásia silný vetrisko a dažde, a hoci v noci úplne neprichádzajú, počasie si to bude od rána vynahrádzať.
