Alebo mám chuť preliezať ploty a vyliezať na preliezky. Mám chuť spraviť čosi, čo som robila už poriadne dávno, no presne si pamätám, že sa mi to vtedy páčilo (ešte stále hovorím o fragmentoch z detstva, o ničom inom...)Naposledy dnes. Vojdem do kuchyne a čo vidím – detská kolobežka. Obzriem sa naľavo, napravo, vzduch čistý, nasadnem a veziem sa cez celú kuchyňu. Pri sporáku sa otočím a znova sa odrazím, naskočím, privriem oči...Neviem prečo, ale asi som sa až tak veľmi nezmenšila. Syn ma vidí prefrngnúť popred dvere do detskej izby a odrazu ich je oboch plná chodba: -Naša mama sa kolobežkuje! Chi-chi-chi!-Mamííí, ty to vieš? Chi - chi!-Nevadí, mami, môžeš sa ešte!Dobre mi to padlo. A už teraz chápem, prečo ich tak neúnavne baví narážať do steny na konci našej chodby. Celé telo vám tak krásne podskočí... :)
