gabina weissová
Vrany vo vlasoch, steny od krvi a úzke cestičky v skalách...
Ešte jeden o Zlatke. O uvoľnení, o tom, ako som sa prisnila sama sebe. Lebo to bolo dôležité...
Miesto pre vašu tvorbu. Staňte sa súčasťou komunity
Všetko, čo sa ma dotkne, všetci, ktorí sa ma dotýkajú... Zoznam autorových rubrík: Ako z toho von, Psychiatria, Život a psychiatrický stacioná, Aj také sa mi stáva..., Zo života detí, Majka záchranárka, Z mojej kuchyne, Keď ma múza dokopala..., Dostali ma, Súkromné, Nezaradené
Život a psychiatrický stacioná
gabina weissová
...strihali ma dohola...
Jeden deň sme spolu konečne hodili reč o tom, prečo a začo sa ocitla v stacionári. Taká mladá, mladšia odo mňa, vážila každé slovo, čomu sa ja budem učiť večnosť...
gabina weissová
Keď to prešvihneš, odpadneš!
Občas sa mi stalo, hlavne v také letné dni, ako sú tieto, že mi prišlo strašne nevoľno. Bola som už taká vyčerpaná, že v kombinácii s horúčavou som nemala šancu na nejaké heroické výkony a rekordy. Nebolo pre mňa vôbec ťažké - kedykoľvek odpadnúť...
gabina weissová
Mami, čo to nechápeš, že som sa ťa bála?
Sedela som u Zlatky na gauči a hlavu som mala plnú otázok... Bolo mi jasné, že k tomu raz muselo prísť, akosi to ku tomu celé smerovalo. Dnes to bude duel - moji rodičia verzus ja...
gabina weissová
Len ziap na plné hrdlo! Len si udri! Uvidíš tú úľavu....
V psychiatrickom stacionári bolo pre mňa zo začiatku všetko nové. Pohovor s lekárom, ktorý mi bol nesympatický, predpísanie liekov, ktoré som nejedla, lebo som sa bála, že si potom budú môcť so mnou robiť, čo sa im zažiada, ľudské osudy, o akých som čítavala v „nadsadených“ knižkách a procedúry, akých sa vám možno bežne ani nedostane.
gabina weissová
Ty nie si chorá, ty nás určite vodíš za nos...
Ešte predtým ako som si mohla "dopriať" pobyt na uzavretom oddelení psychiatrie, som si mohla voľne užívať spoločnosť podobných pacientov v dennom psychiatrickom stacionári. Je to taká budova, kam ráno usmiaty prídete, cez deň sa zrelaxujete a popoludní usmiaty odídete do známeho domáceho prostredia. Ale čo – trepem! Vysmiata som tam chodila možno iba ja. Už som vám vravela, že som žila dvojakým životom – navonok šťastný človek a vo vnútri búrka...
