Všetko, čo sa ma dotkne, všetci, ktorí sa ma dotýkajú... Zoznam autorových rubrík: Ako z toho von, Psychiatria, Život a psychiatrický stacioná, Aj také sa mi stáva..., Zo života detí, Majka záchranárka, Z mojej kuchyne, Keď ma múza dokopala..., Dostali ma, Súkromné, Nezaradené
Do telefónu znela ako anjel. Neviem prečo ale pohľad sa mi okamžite prepol kamsi do dávna, do čiernobiela a zbadala som mladé dievča s čiernymi kučerami starostlivo schovanými pod mäkkou čiapkou, ktorú jej uplietla mama zo zvyškov starej vlny. Špičkou korčule sa odráža od ľadu, ruky natiahnuté vedľa tela, aby udržala balans. Klzisko uprostred parčíku plné detí, plné ľudí a predvianočných vôní...
Môj svet je pokladaný z vôní. Všakovakých, jemných, sladkých, výrazných, korenistých, dúhových. Mohla by som vkročiť do úplného neznáma a zatvoriť oči. Stačilo by mi cítiť vône, stačilo by mi rozšíriť nozdry tak, aby sa tam všetky vošli. Čítala by som v nich, ako v mapách, hľadala by som svoj vlastný azimut a verila by som až dokonca, že ma môj inštinkt nesklame. Nepotrebovala by som ruky, aby som sa uistila, že predo mnou nie je prekážka. Nepotrebovala by som uši, aby som zistila, že nemusím mať strach zo zvukov, ktoré narážajú do podrážok mojich topánok. Nepotrebovala by som ochutnávať perami, aby som prišla na to, čo sa mi páči, čo nepáči, čo ma páli, spáli, či mi chutí, stačí, čoho nikdy nebude dosť a čo nezabudnem...
Dubaj. Mesto plné vôní... Takých sladkasto ovocných, ktoré si dopraješ po dobrej večeri, s vyvaleným pupkom, v srdci mesta. Je vyžmýkané horúčavou, nasiaknuté potom a rozvírené chodidlami v sandáloch a flipflopoch. Prehodíš si nohu cez nohu, potiahneš z vodnej fajky a dlho omieľaš vôňu mesta na jazyku. Vôňa parfémov, všakovakých prísad, korenín, kávy, oleandrov. Je prekrásna...
Keď mi tesne po návrate zavolal, že sa doma cíti ako mimozemšťan, nechápala som. Dnes už všetkému rozumiem.
