Dnes večer

Keď sa rúti na mňa celý svet - nenávidím sa...Keď nestíham nič a svoje deti ešte menej - nenávidím sa...Keď mám slzy na krajíčku a nedarujem si ani jednu... Keď sa vidíme tak málo, že slová priamo do očí nahradia iba myšlienky...Keď urputne myslím na minulosť, aby som si vedela predstaviť budúcnosť...Keď počúvam zlé správy a neviem, ako reagovať... Keď viem, ako vyzerá podaná ruka a nepodám ju...Keď už sa slzy kotúľajú a ja tuším, že nič nezmenia...Keď od zlosti kričím a potom ma to mrzí...Keď sa nevládzem pohnúť, a pritom stojím len na začiatku...Keď sa mi vracajú všetky zlé zážitky...Keď ich neviem odohnať...Keď sa ani nesnažím...Nenávidím sa...Dnes som sa nenávidela niekoľkokrát.Najviac sa nenávidím za to, keď si to odnesie ktosi, kto ešte nechápe, aký nespravodlivý dokáže byť hnev dospelých...Slovo ODPUSŤ stráca svoj zmysel, lebo čin bol rýchlejší.