Povedzte to svojej matke!

Chcú, aby sme počúvali na slovo ale ich vlastné slovo je veľakrát príliš hlučné. Nechcú počúvať o našich neúspechoch, sklamaniach, nechcú vedieť, že sme prišli o panenstvo a že sme si boli u gynďoša po prvú antikoncepciu (v opačnom poradí, samozrejme, veď sme vzorné). Fajčenie? Naša malá nikdy! Nestíhaš sa učiť na maturu? Ty - to - zvlád - neš!Naše matky sú niekedy tak posadnuté našou dokonalosťou, že ani len netušia, čo to vlastne znamená, keď už všemožne naznačujeme, že potrebujeme kúpiť buzolu. Že potrebujeme postaviť pred dvere STOP-ku a že sa potrebujeme konečne o všetkom porozprávať! Včera som dostala od jednej dcéry takejto matky otázku: "Načo to mám niekomu vravieť? Načo mi bude psychoška? Matke som už párkrát naznačovala, že mám nejaké problémy s jedlom, že chcem psychológa. Mávla rukou, že to je len môj ďalší rozmar..."Moja odpoveď?Ja neviem, občas sa mi stáva, že ma pomaly ale dlhšie čosi vytáča, nič nevravím, len tak si to vstrebávam a potom, keď to dotyčný/á už preženie a stále nechápe, že odtáď-potáď a hádamužajdosť, tak vypálim: - Nesnažím sa Ti povedať, že mám na brade pupák, ale že mám cez pol ksichtu kráter, jak dno Bajkalského jazera!!! - Nie, že by mi padlo čosi do oka ale ty si mi to tam nasúkal z rozbehu a bejzbolkou!!!- Nie, nehnevám sa, len sa cítim ako Apollo 13 tesne po štarte! Počuť dostatočne tie tryskové motory???Alebo napríklad aj:- Vieš, mami, ja si len tak občas nezvrackám, normálne sa snažím pregrcať na druhý svet a ak to budete mávnutím ruky ignorovať, mám tušáka, že sa mi to raz podarí!!!Matky sú zvláštne, teda tie, čo ani za svet nechcú počuť, keď ich vlastné dcéry aj keď nemotorne, ale predsa žiadajú o pomoc. Možno vôbec netušia, možno tušia a je pre ne pohodlnejšie nepriznávať nejaké zlyhania. Keď niet inej rady, treba im to zarevať rovno do ucha! Nech si to skvostné bremienko pekne s dcérami podelia, nech si to odtrpia spolu s nimi...(Neviem presné čísla ale hovadsky veľké percento PPP - Porúch Príjmu Potravy - sa u mladých dievčat rozvinie ako následok pošramoteného vzťahu s vlastnou matkou...)Moja ďalšia, asi tak štvrtá indícia by mohla znieť: POVEDZTE TO SVOJEJ MATKE! A dúfajte, že sa s tým začne vyrovnávať čo najskôr...