...zabudnúť dýchať

Dnes jej stačí ísť pomaly...veď myšlienky sa ženú hlavou ako víchor...A zvukové vibrácie hudby z rádia jej vyhladzujú tvár,tlačia viečka ku sebe...Stojí na križovatke, autá pred ňou občas bliknú na červeno...V jej hlave blikajú všetky kontrolky, na výstrahu...Nechce sa je ich vypínať, oprie hlavu do sedadla a s povzdychom zaprie ruky do volantu......jeho ruky...Za zatvorenými dverami očí sleduje niekoľko filmov súčasne...Nevie, či si má vybrať komédiu, tragédiu alebo...Začuje klaksón a zahľadí sa cez okno niekam do strašneďaleka, strašneširoka......jeho oči...Noha na brzdovom pedáli už tŕpne, vyhodí neutrál a stiahne ju pod seba...Uvoľní celé telo, cíti sa taká malá...Zaborí prsty do sedadla...Znova otočí hlavu, na oknách zbadá prvé kvapky...Je ich stále viac a viac.......jeho slová...A v tom si uvedomí, že neprší nikde inde, len vo vnútri jej auta...Nezapne stierače, túži sa topiť v tých kvapkách a čo najskôr túži zabudnúť dýchať...