A užívate nejaké preháňadlá?

- Požívate preháňadlá?- Preháňadlá? (dokešene, a to čo sa pýtajú, načo by mi asi tak boli, veď ani nemajú čo prehnať...)- Áno, nejaké preháňadlá...- Čo ste, v živote som to nejedla! (a nejedla som bársčo, teda, nejedla som vôbec nič)- Dobre, takže píšem mínusko!Tak a mne viac nebolo treba! Nezačala som s tým v nemocnici, to by som neriskovala nejaký prúser. Ale štvalo ma už tam, že som taký tupec a toto "geniálne" riešenie mi v makovici nikdy neskrslo. Je pravda, že tabletky odjakživa prehĺtam ako hltač šable (vtipné, s tou šabľou, len čo je pravda), a teda, desať minút sa chystám, potom hodím tabletku do hrdla, seknem hlavou rýchlo do záklonu, nech zapadne čo najhlbšie a potom zapijem hektolitrom vody. Nech to kĺže. A šumáky, tie nemôžem vôbec! Tak mi teda celkom pekne vŕtala v hlave myšlienka, že keď ma odtiaľ vypustia, že to musím s tými preháňadlami skúsiť. Veď, keď sa na to pýtajú nejakej bulimičky, asi je to medzi bulimičkami bežné. A čo som ja horšia od ostatných bulimičiek?Medzitým som však bola zaradená do procesu na oddelení a po prvých zoznamovacích päťminútovkách (5 minút? Preháňam, myslím...) som sa pomaly rozhliadala. Každého v bielom plášti, ktorý išiel okolo, som bola schopná vtiahnuť do kúta a vlastnoručne zaškrtiť. Nenávidela som ich, neznášala som ich za to, že ma tam dostali. Lekári jedni! Alebo, že by nie oni?Môj prvý týždeň (a vlastne aj tie ostatné) vyzerali rovnako. Okrem toho, že sa mi dostávalo pozornosti v podobe infúzií, sestričky sa mi veľmi poctivo venovali aj v čase najosobnejšieho osobného osobna a to znamená na toalete. Ráno (všetci ešte spali, tak asi okolo štvrť na šesť) ma vždy niektorá zobudila, vyhnala rozospatú z postele a poďho rovno na vecko. Musela som si sadnúť na dosku, dvere nechať rozčapené, ona na mňa civela a ja som sa musela vyšťať (vycikať sa sem nehodí) a aj to druhé bolo vhodné urobiť, aby som nedajbože o nejaké to hnedé poldeko viac nevážila. Tak a teraz si to skúste, keď bežne ide to tuhšie z vás von asi tak raz za týždeň, aj to len symbolicky a oni to od vás chcú denne. A pri otvorených dverách. A v strese. Cestou z postele na toaletu a z toalety na vyšetrovňu som sa (pochopiteľne) nesmela z toho istého dôvodu napiť. Vo vyšetrovacej miestnosti už na mňa čakala taká váha, čo sme sa na nej vážili na základke v zborovni. Musela som sa vyzliecť do naha, teda, pardón, nohavičky mohli ostať na svojom pidimieste. Bohovsky ponižujúci pocit - nahatá, vytrasená od zimy (kosa mi bývala asi všade a za každého počasia, parádne mi ten tuk zvykol chýbať!) Odvážiť, zapísať, (v duchu zhrozene zahíkať, že som pribrala), obliecť na tú kostru nejakú kožu a poďho na izbu dospať ešte voľajaké minútky. Váhu mi kontrolovali pravidelne, každé ráno. Keď ma prijali do nemocnice, mala som 49 kíl. Povedali, že na týždeň, nech si oddýchnem. Po týždni povedali, že ešte na chvíľu a nakoniec prišiel primár, zamračil sa a prísne povedal, že kým to bude pod 55 kg tak domov nepôjdem!Viete, čo to je pre anorektičko – bulimičku pribrať 6 kíl? Zvykla som si na svoje malé, milé vychudnuté telo, celkom sa mi páčili uzučké stehná a ešte užšie lýtka, špicaté kolená, prdelka jak dva kmíny, brucho prevrátené naopak, rebrá a kľúčne kosti mi bolo prekrásne vidno a prsia zase nevidno. Keď sa mi na telo začal lepiť nejaký ten túčik, nebolo mi do smiechu. A okrem toho, skoro mi roztrhlo žalúdok a črevá, lebo som po tej primárovej vyhrážke musela začať okrem pol jablka denne jesť aj čosi iné (čo iné, preboha, jablko mi stačí, má vitamíny, je ľahko stráviteľné, má tekutiny...). začala som robiť na chodbe „žabáky“, nech sa mi rozbehne trávenie ale aj to mi zakázali a zo skrinky mi skonfiškovali moje tajne prepašované tenisky. A vozili ma všade výťahom, aj o poschodie nižšie. „Snáď nám tu nechcete ešte schudnúť, Gabika?!“Trávenie sa akosi divne rozbehlo, kilogramy tiež a 55 kíl som mala asi tak za tri týždne. Heroický výkon, ak si spomeniem, že som bola približne o tri mesiace zase v hlbokom mínuse. A prekladala som to celkom kvalitne tými nešťastnými preháňadlami. Ozaj, už vám niekto z vášho okolia tvrdil, že berie preháňadlá s mierou? Že závislosť od nich neexistuje? ...tak existuje! Vďaka ti, psychiatria, za tip!