Bolo nám treba vybaviť pas. Jeho pas. Bude mať onedlho päť rokov (ješkoveočipäť?asimaporazížetotakletí) a moji rodičia sa rozhodli, že si spestria dovolenku jeho prítomnosťou. Prečo by sme im ho nepožičali, však? (Teraz píšem ako frajerka ale otec ma lámal asi dva mesiace. Bojím sa o syna ukrutným spôsobom a razím zásadu, že keď sa mu má niečo stať, chcem byť pri tom...)Tak teda prišlo na to, že treba ísť na políciu a trošku povybavovať. Synko musel ísť osobne, nie preto, že by mal čosi podpísať (vie to, aby ste si nemysleli, len by muselo stačiť P A L K O) ale sa musel na ten pas priamo na mieste činu aj odfotiť.Vyzdvihla som ho zo škôlky a hor´sa s obidvoma ratolesťami v závese na mestskú políciu. Ešte v škôlkárskej šatni som Paľka poháňala do obliekania s tým, že musíme ísť na políciu a..."Mami a nič nám neurobia? Nebudú strieľať? Načo tam ideme?" V kľude som mu vysvetlila cieľ našej pracovnej návštevy, oči už aj tak dosť vytreštené vytreštil ešte viac ale...išiel.Na polícii bolo ľudí ako, no, ako na polícii, a tak sme sa postavili do rady a čakali sme. Päť minút - deti boli vzorové. Desať minút - už vystrkovali rožky. Pätnásť minút - začala som sa tváriť, že k nim patrí nejaká iná matka...Občas sa pri mne ale zastavili a položili nejakú veledôležitú otázku typu:"Mami, na čo mi vlastne bude ten opasok?""Pas, Palinko, volá sa to pas. Je to taká knižôčka, ktorú musí mať každý, kto cestuje tam, kam ideš s babinou a dedom na dovolenku.""Kajka, ja idem na dovolenku, vieš?"A takto sme sa rozprávali ešte chvíľu, a pomaly sme sa približovali ku dverám, v ktorých sa z času na čas zjavila prísna pani, rozkázala jednému odísť, inému vstúpiť, tam sa posadiť, toto predložiť...Syn z nej podľa všetkého chytal poriadne nervy, lebo sa na mňa lepil čím ďalej, tým nástojčivejšie. Začali padať otázky o policajtoch, o streľných zbraniach, o zlodejoch, zločincoch... Paľko pozeral útržkom zo strany na stranu a zjavne sa necítil dobre tam, kde sa práve nachádza a do toho všetkého sme začuli óóóóbrovskú ranu."Mamííííí, mamííííí, niekto strieľa!", vykríkol Paľko a hodil sa mi okolo krku. No, čo už...Policajt z neho zrejme nebude, keď ho takto dokázalo vyplašiť "obyčajné" buchnutie dverí... :)
