V ich košíku osamelo civela jedna dvojlitrová bublinková malinovka a ku tomu v priesvitnej škatuľke dáke čajové pečivo.Malý: Gdo to dneska seká? (chichichi)Veľký: Šak ty, né?Malý: Já? Já to sekám? Čo si jebo? (chichi)Veľký. Sem sa postav a tu stoj! Malý: A táto somarina čo stojí? (berie do ruky sladké čajové pečivo)Veľký: Asi tricaďpeď, lebo kólko...Malý: Tak to ja nesekám! Šak to otvorím a nacpem si to do huby! (a stále ten neuveriteľný úsmev...)Veľký: (plesk mu po papuli) Ma neser a tu sa postav!Musela som sa začať smiať. Akoby dvaja herci hrali svoje malé, uchechtané divadielko a ja som sa proste nezdržala. Niečo ma nútilo sledovať, ako to celé skončí. Prišli mi na to a zbadali, že nebočím očami a jednoducho sa uchechtávam s nimi. Obaja si ma začali obzerať, čosi si pošepkávali, znova samé chichichi sem, chachacha tam... A v tom...Malý: (plesk tomu veľkému po jeho papuli) Ti vravím, sa narovnaj, debil!Veľký: (nenápadne hodí očkom mojím smerom a hanbí sa) Daj pokoj!Malý: (šušušušušušu, šušušušu...)Poslednú vetu som nepočula. Akurát jedno slovko som si zapamätala. Neviete, čo to znamená „šukal“? :)
Cigánske divadielko
Dnes som bola narýchlo nakúpiť v jednom hypermarkete. Behom od regálu k regálu, šprintom ku pokladni a čakať v rade. Pri susednej pokladni som si všimla dvoch malých cigánov. No, jeden mal tak zo štrnásť a druhý sotva osem rokov. Ten mladší mal úsmev ako detská hollywoodska hviezda. Pekné pery, nádherne biele zuby...v očiach neuveriteľné iskričky...