Bojím sa motoriek, rýchlych áut a o kamiónoch ani nehovorím. Bojím sa parkovísk a vodičov, ktorí z nich neodchádzajú ale odpaľujú ako rakety. Mám strach z jám, tajných dier, kanálov, stôk, potokov, riek, mostov. Mám strach z drevených kolov, palíc, drôtov, železných a ostrých predmetov. Bojím sa rozbitého skla, hlbokej vody, bojím sa tmy a bojím sa prudkého slnka. Mám obavu z dlhej cesty, z rýchlej jazdy, z predbiehania, z cúvania. Bojím sa veľkých priestorov, kde je veľa cudzích a zlých ľudí. Mám panický strach z chorôb a úrazov, z nemocničných izieb a liekov. Bojím sa smrti.Najviac zo všetkého sa bojím zloby, nevraživosti, nepochopenia, nenávisti, agresivity, bitky, povýšenectva, neúprimnosti, neochoty pomôcť, a nelásky.Nebojím sa za seba. Mne sa nemôže stať nič. Bojím sa za svoje deti.....
Čoho sa bojím....?
Bojím sa výšok, bojím sa otvorených okien, bojím sa strmých schodov. Ako čert kríža sa bojím balkónov a tým viac, ak je na nich nejaká zabudnutá stolička. Bojím sa chodníkov, po ktorých si to šinú blázniví cyklisti.