Ďalší príbeh Majky záchranárky

O Majke som už písala. Je staničnou sestrou a behá v sanitke za tými, ktorí to potrebujú. Občas sa nám podarí zladiť naše voľné večery a kávičkové chute...To potom sedíme v "žurnáli" a kecáme...a ja občas nestačím otvárať ústa.Keď sú ona a jej kolegovci v službe, nikdy neodmietnu pomoc. Nikdy sa im nestalo, že by v noci odporučili ako náhradné riešenie pohotovosť alebo nejakú inú možnosť ani tomu najľahšiemu prípadu (a že im volajú bársjakí osamelci, čo si potrebujú pokecať a nemajú s kým...) Nasleduje moja skúsenosť: Keď sa vyrúbal jeden opitý ujko priamo pred podnikom, v ktorom sedelo zo dvadsať konzumentov a vychutnávačov kávy (medzi nimi aj ja s manželom), prvú pomoc mu poskytol lekár, ktorý tam tiež kávičkoval. Ujko dosť krvácal, celý fejs mal zbrúsený až na zamšu a krvácanie z nosa sa dlhšie nedarilo zastaviť. Oslovila som toho lekára, či netreba zavolať záchranku a on mi povedal, že si zbytočne narobím problémy. Vraj to budem musieť nakoniec zacvakať a jemu aj tak dohromady nič nie je. Sanitka ho vraj nemá prečo naložiť.Majka mi na to neskôr povedala, že oni naložia každého. Aj "ožrana". ("Stoja dvaja pri tesku, jeden si zavolá záchranku, vraj: "Seriem krv!" Prídeme ho naložiť a odvezieme do nemocnice. O pol hodinu volá ten druhý, že aj on serie krv, ako jeho kamarát a máme prísť aj pre neho. Ideme. Najviac ma na tom štve, že ich jedného po druhom vozíme a keby sa stalo, že niekde havaruje auto a zraní sa dajmetomu dieťa a umrie, lebo sanitka nestíha, asi to nerozchodím...") Ale vráťme sa k príbehu, vtedy to teda celé bolo asi takto:Volali im z pekární, že sa v šatniach zamkla akási ženská a nechce otvoriť. Je opitá a boja sa, či si niečo neurobí. Tak teda sanitka vyrazila. Pani prehovárali cez dvere, prosili, po dobrotky, po zlotky, za dverami bolo ticho. Tak ich vyrazili. Ležala na zemi, pozvracaná, celá špinavá, alkohol z nej bolo cítiť na hony. Nebola v bezvedomí ale reč s ňou nebola žiadna. Skontrolovali doklady a pani naložili na nosidlá. Dalo im to zabrať, mala nadváhu a okrem toho, keď sa niekto opustí alebo odpadne, akoby vážil raz toľko. Z pekární vyrazili rovno do nemocnice (aj s piatimi kabelami rožkov, čo by tam s dnešnými ešte robili, keď bol už neskorý večer?). Pred príjmom zaparkovali sanitku, zazvonili na zvonček a čakali. Po niekoľkých minútach im otvorila fešná, mladá doktorka. Pozrela do papierov, vypočula si, čo sa stalo a kázala odviezť nešťastnicu na vyšetrovňu. Po celý čas, ako ju na tú vyšetrovňu viezli, jej celou silou šťuchala do brucha a nadávala:"Sa kukni na seba, aká si ožratá!"Šťuch do brucha..."Ked nevieš slopat tak neslop!"Šťuch, štuch, štuuuuch!"Svina jedna..."Chce sa mi veriť, že táto "fešina" mala iba zlý deň. Chce sa mi veriť, že ju jej povolanie baví a toto bol iba skrat. Chce sa mi strašne veriť, že ju ani v päte netrklo, že tá pani mohla prežiť v ten deň čokoľvek, aj tú najhoršiu vec svojho života. A riešila to tak, ako už mnohí predtým. Možno chcela zabudnúť...Na začiatku jej záchrany sa jej dostalo starostlivosti a na konci bolo iba úbohé poníženie. Ešteže o ňom ani netušila. Chce sa mi tomu veľmi veriť...