Bola to taká srandovná spoločníčka.
Jeden deň sa smiala, druhý deň sa rehotala, ako kobyla. Vôbec som jej nerozumela. Kamoška by vám mala vždy povedať, čo si o vás myslí a tak aj bolo. Chodila som za ňou na kus reči hneď ráno.
Vyzliekla som sa do naha, aby mi mohla objektívnejšie povedať, ako sa veci majú. A začala sa naša malá masáž - ja ju nohami na chrbte, ona mňa číslami na duši. Keď to boli čísla z kategórie nízkych, masáž sa mi samozrejme pozdávala. Pekne som sa na Váhe Strašnemalej pohúpala, skúsila som, či si nevymýšľa, a keď hovorila to isté (šialene nízke) číslo, bola by som ju najradšej vyobíjmala.
Takto som ju navštívila ešte pár krát za deň. Keď ukázala iné číslo ako ráno, hybaj za kamarátom Záchodom Každodenným a už som sa mu sťažovala! Ten ma vždy vedel pochopiť...
Váha Strašnemalá sa jedného dňa premenovala len tak, z ničoho nič, na Váhu už Kritickú. Vybrala si také nečakané meno, úplne ma to zobralo! Ale tie čísla, čo mi vtedy hádzala, jedna radosť...
V tomto duchu som si so svojou kamarátkou z kúpeľne nažívala v nerušenom vzťahu poriadne dlho. Nikdy ma neoklamala, ja som nikdy neklamala ju. IBA SAMU SEBA.
