Moje najkrajšie rána...

Stojím v kúpeľni pred zrkadlom, polooblečená, vlasy ako víchor, snažím sa vyrovnať si pokrčenú tvár, najradšej by som robila všetko súčasne, keby to išlo...Myšlienkami som už kdesi v čase obeda dnešného dňa a v hlave mám presne nalinajkované všetko to, čo musím stihnúť (a aj to, o čom viem, že to zase nestihnem). Utekám, stresujem sa, potichu, po špičkách, nech si deti ešte dospia aspoň zopár minút svojho voňavého spánku... (vraví sa to zo srandy, že deti sú najkrajšie, keď spia. Ale ony naozaj sú...)...moje rána sú chaotické až do momentu, kedy sa pre mňa na chvíľočku zastaví čas. Kedy zbadám medzi dverami jednu bosú mininôžku, potom druhú, pokrčené pyžamko, strapaté vlasy a dve malé rúčky, ktoré sa mi omotajú okolo nôh. Z bezpečia postieľky sa pýtajú do bezpečia náruče. Ráno mám pocit, že sú znova bábätkami.- Mami, vieš, o čom sa mi snívalo? - Hmmmm...- O slniečku!