Ak sa ti stane, sestrička, že budeš vidieť padať stromy,
že prejde riadna víchrica pomedzi lesy, ľudí, domy
a keď sa stratíš v krajine, kde zem sa zdá byť strašne veľká,
keď budeš kričať na brehu, že hlboká je táto rieka
a keď ťa mračná prepadnú z minúty na minútu
chcem len, aby si vedela, že som pri tebe, že som tu...
Keď budeš padať, nedám ťa! Nepustím tvoje ruky
vždy budeš cítiť moju tvár, a nech to trvá roky...
Keď bude padať voda z neba, dva pršiplášte nám bude treba
a prezradím ti, čo vždy pomáha: široký úsmev, dobrá nálada!
Keď stratíš rýchlosť a svoj smer, rád povediem ťa. To mi ver!
Vykašleme sa na sekeru (vojnovú), budeme bafkať fajku mieru.
Poviem ti, kto je kamarát: taký, čo bez výhrad má rád.
A prečo všetky možné farby sveta
nám len tak ľahko neuletia... :-)
P.S.: všetky fotky sú z leta 2006, Vysoké Tatry
