Desať deka tvojej vône...

Budem stáť za pultom, v čistobielom pláštiCez dvere s nápisom: Otvorené navždyVojdete po jednom do kráľovstva vôneDáte ruky na pult, opriete sa o ne...Jedna vonia zemou, druhá ohňom páliZo vzduchu kradnuté, vodou ich krájaliZopár drobných mincí ponúknete za neNikdy vám nepoviem: Nie, takú nemáme...Vo fľaštičkách zo skla všetky vône svetaUväznené štupľom, nech nám neuletiaKto si akú prosí, takú mu namiešamOdnesiete si ich ktovie s kým kto vie kam...Keď ostanem sama, otvorím si jednuTakú neposlušnú, takú neposednúČo sa mi dostane pod plášť a pod kožuNeverím na zázrak ani na náhoduZatvorím oči a nechám sa uniesť tamKde si ťa okolo dvoch prstov omotámKde si ťa položím do trávy od rosyKde mi dáš namiesto jednej hneď dve pusyChytíš ma za driek a vyváľaš ma v ružiachUstelieš mi na nich, ja nebudem mať strachPod lupeňmi spravíš to čo už dávno chcešPrevoniaš ma sebou, mnou sa navoňavkuješ...Vo svete vône a voňavých dotykovSpravím si zásobu, zlížem ju jazykomNájdem ju na perách a tvojej pokožkeBudem si voňavo kradnúť z nej po troške...