„Herečka“

Zatiahla oponu z brokátuŠepkárka spálila textyPo ceste do šatne vzala siKoľko sa do vačkov zmestí...Spomienky na staré javiskoZahrané jednoaktovkySvetlá, čo pálili na tváriTváre, čo boli ich stovky...Raz boli v kurze komédieNiekedy skutočné drámyRaz hrala tie, čo sú predajnéA občas ozajstné dámy...Len staré zrkadlo vedeloAká je, keď potlesk doznie Či jej je dobre, či neplačeČi sa má fajn a či hrozne...Hľadela doň aspoň tisíckráts otázkou, čo bolí pery„Som to ja a či je to len klamŽe tá tvár mi stále verí?“Odpoveď dostala v úsmeveRozlial jej na lícach šminkyVzala si so sebou najmenejLen malé omrvinky...Ceruzkou na oči nechalaKus seba zrkadlu v správeZabuchla dvere a nakoniecStratila sa len tak v dave...