Jak som si zlomil väz...

Smútok mi sedel na duši, bol by ma asi zahlušil.Sedel a pozeral do diaľky- na krku červené korálky.Už zas bol sviniar vo vnútri,a krásne sa tam zakuklil.Na tvári úsmev bezzubýa reval,že čosi sa mu neľúbi.Hneď do duše mi nakričal:že náladu som požičal, svoj veselý pohľad že som zabil.Vraj sused Samotár ma zvábil a optimizmus vymenil somza hŕstku drobných s pesimistom.Dušička úbohá,malá a zmoknutá, ľahla si do kúta.Keďže som dobrák,sadol som na vlak.V susednom kupé(a možno je to hlúpe) viezla sa moja nálada.Chcel som si ju vziaťtam, na sedadle v protismere.No ona - vraj už na mňa seriea pol mesiaca s iným spáva!Bola to ozaj smutná správaa bol som ako čerstvo zbitý pes.Tak otvoril som dvere vlaku, krok vpred - a zlomil som si väz. ...venované mojim dávnym depkám...