Sadá si celkom nebadaneNa koniec leta, na chrbát štíhlej laneDo cvalu velí nástojčivoMá túžbu v očiach, je podvečerný divoch...Roztiahne nohy doširokaGombíky perleť a inak samý brokátPrisadne stofarebné sukneZapáli stromy, kým biela smrť ich sfúkneV tvári má tri štvrtiny vzlyku Výdych s bobuľkou hrozna na jazyku Pätami robí jamky v strániSkús na ňu siahnuť, skús zatiahnuť za niť...Uvidíš v plnej nahoteJej oblé pleciaA ruky štvané v lopoteTie ňadráČo na nich chleba nakrájašSú z klasovSú z vínaA strašne krásne.Tak si ich prosím váž...
Jesenná...
...básnička