Len jeden človek a stodvadsiata cigaretaV ten večer už vietor všetky listy pozametal Potichu do tmy páliš aj stodvadsiatu prvúNašpúliš ústa, vzdychneš a povytiahneš brvuUtrieš si smútok, čo kotúľa sa k tvojim nohámUž nie si nič, si prázdno, si len modlitba strohá Ako niekoľkokrát predtým prosíš tmavé neboNech ti dá silu, kus odvahy a vieru lebo...Sa cítiš ako bodka maku v ľudskom koláčiSa bojíš a tvoj strach sa ti tak strašne nepáčiSa biješ s časom, nech riava nespútanej rieky Otočí sa a tečie späť a nerobí ti priekyLen stojíš a balkón spod nôh už ti dávno spadolNehľadíš do strán a nepozrieš sa ani nadolNatiahneš ruky - a chytíš do nich žltú lunuVšetky tie hriechy, túžby, tú svoju dušu plnúvyleješ do kráterov, čo hlboké sú bez dna Nech si ich berie, nech si ich vypije noc hviezdna...Venujem aj Tebe, Boris...
Písmo:
A-
|
A+
