Pán Strach a pani RadosťNa dvere zaklopaliDo rúk mi dali tebaA šťastie zaželali...Strach – ten je u nás denneA pýta sa ma stáleČi mi raz neodídeš Mám z toho srdce maléKaždý deň Radosť prídeSmeje sa naokoloLen tak si zatancujeS otázkou – "Ako bolo?"Odpoveď nemám žiadnuVeď odkedy ťa poznámDýcham ťa, beriem všetkoSom nenásytne hroznáCez tvoje oči vesmírJe ako cez ulicuCez tvoje ruky životHádže mi rukavicu... Túto báseň dlhujem tebe, Kačorka...
Skúška
...a ja ju skladám...