Smutný

Videla som sedieť anjelakúsok odtiaľ, kde som sedelaNepozeral na mňa, klopil zrakhľadela som naňho iba takNa topánkach detských nosil krvvravel, že to všetko bolo prv...Na rukách mal stopy cigarietvraj už takých ťažkých časov nietPod okom mal tmavý monokelvraj to nikdy tak zle nemyslel...Ústa boli jazvou skríženénechcel nikdy, nikdy vravieť nieIba krídla boli čistobieleneskazené, pevné, celkom celé...A tie jeho veľké kukadlá...skoro som sa do nich prepadlaSpýtala som sa len: Kto si?Kam ťa tvoj anjelský osud nosí?Vidíš, som už unavenýtoľko práce mám na tejto zemi...Navštevujem tých, čo prežliNeváhali udrieť, hodiť, spáliťkopnúť, streliť, vraždiť, uniesťpredať, znásilniť, zabudnúťzatratiť, využiť, dorezaťopustiť tých,čo boli maličkía bez sily... Povystieral pierka na krídlachzostal po ňom len anjelský prach.....