V rýchliku, kde sa nedá jazdiť na čierno

Pôvodne venované FF k 41 rokom, teraz komukoľvek, kto si v tom niečo nájde...Ten somár zase lístky cvaká,už zase som sa tomu nevyhol.Vždy, keď mám pocit, že ma dlhý život čaká, zjaví sa v mojom kupé revízor.Vraj či mám ešte platný lístoka čo robia tie nohy v oknea že či nie som trocha drzýa či ma radšej rovno nevykopne.A ja,len aby som ho ukľudnil, som moju zbierku lístkov vybalil.A bolo ich tam presne štyridsať,plus jeden necviknutý.Ani som okom nemrkola on vôlho cvikol.Mám čo som chcela tak mi treba.Nechal ma tam, ostal som sám.Ostal som sám a len tak premýšľam,čo v tomto vlaku vlastne robiť mám.Jediná vec, v ktorej som si istýa ktorú som na vlastnej koži zistil je,že nebrzdí,že nezastavuje,a jedálenský vozeňzľavy neposkytuje.A čo ma ešte zaráža,keď pozriem z okna von?Svet je tam čiernobiely!A zrazu som to pochopil.Ten revízor keď odchádzal, tak farbičky mi podávala vravel :„Kým nie sú tupé, ešte nie si v cieli.„