Raz dva tri dva dva tri v rytme vlakového valčíka v ruke s plastovým pohárom plným bavorského pivavedľa Medveďa štrngám si s Mackoma neviem sa odtrhnúť od nebovomodrých očístarého deda oprotiUsmieva sa usmievam saraz dva tri dva dva tri a nechávam sa unášať rečamina statnom plecipriateľstva...Až na miesto, kde ľudia dokážu zázrakytaké čarovnéže sa z toho tají dych a štípanie v očiachsa zvykne zvaľovať na dymstúpajúci z ohniska rovno do neba.Na miesto, kde sa prechádzajú psy (Džesika Von Dinga)s chrbtami takými širokýmiže by sa na nich dali nosiť raňajky rovno do spacákukeby sa nestrácali a nezjavovali až po dvoch dňochako chlpatý prízrak s očiskami cez pol hlavy. Na miesto, kde je radosť tlačiť sa na sebalebo oveľa viac cítiť človečinu vôňu tekutého mydla a premoknutej trávyležiacejspiacej...Byť tam znamená rozprávať sa s jedenásťročným chlapčiskom o prvej frajerke a o bozkávaní a usmievať sa pri tom -Kedy si ju mal? -V prvej triede. -Aj ste sa bozkávali? -Áno. - Jazýčková? - Nie, len taká obyčajná pusa...-A aké to bolo? -Príjemné. Ale obaja sme sa zhodli, že sme to uponáhľali.-Fakt? A mňa by si za frajerku nechcel? -Nie...ja...som ešte primladý!(vďaka môj malý priateľ za galantnosť, to ja som pristará.-)Je to ako spomienka na čojaviem - detstvo?Keď radosti bolo viac ako starostía s priateľmi bol človek každý deňa sledoval ich čo robiaako sa usmievajúako im farbu z chĺpkov na rukách vytiahlo slnkoa ako sa hrajúzahrávajúako si radiaa ako si pomáhajúalebo ako sa neboja vyzerať po celý deň bezstarostne. Je fajn vidieť, ako fungujú vzťahy párročnéa aj tie so šedinami vo vlasochbezdetné aj vzťahy s niekoľkými pármi veľkých očía je krásne dívať sa do tých obrovskýchstudňovitýchschovaných pod čiernou ofinkoua celkom sa v nich stratiť...Je krásne byť na miestekde sa ráno ochutnáva čaj z jedného pohárikadesiatuje sa z krígľaneobeduje sakde olovrant chutí ako najlepší guláš na svetea večera...tak tú tvoria rovno tri chodyobjatieobjatiea objatie. A po tom všetkom si baliť svojich pár sliviektešiť sa azda znova o rok a chichúňať sa v duchu pri pohľade z auta pri predstavea pri spomienke na točo bolo...-----------------------------------------------------PIATOKMedzi stanmi:Ja: Kuuu.va! To je smrad, čo to je? Medveď: To ide z tých latrín. Preto sme si stan otočili chrbtom k nim!SOBOTARáno, pri ohnisku počas vylupovania karpín z okáľov:Šimon: Tatíííík!Nat: Synak, neblázni, tata je takto zrána nestabilný!(všetci vedia, že za to môže hlavne predchádzajúci večer:-)V aute:Šuba: šáááálalalalááááá, jupajdáááá oléééééé a teraz ma už nerušte, lebo zabudnem odbočiť!Šuba: Ku....rnik (brzda, fleky, zvírený prach a...)Ja: Šuba, ty si fakt hovado!Macko: Som nejako vysmädol!Šuba: Vedela som, že to skoro miniem, ale šak pohodáááá, sme tu!V rafte:Šuba: Pravá strana zabrať!Šuba: Ľavá strana, Jano, nekochaj sa!Šuba: A teraz tam hoď kontru!Šuba: Čo tam sedíš s guľami vo vode? Šuba: Ja to decko zabijem!Šuba: Pokojne mu ty tresni ešte skôr, než ho ja zabijem!V krčme na pravom brehu:Šuba: Si hladný? Čo tu majú? Zmrzku? Tak kúp aj bratovi!Koniec etapy v kempe: Janko M.: Našli ste to veslo? Ja: Ty vole, bolo to hrozné! Skočili sme s Tonym do vody, bolo nám to tam tak po krk, Tony sa mi stratil pod hladinou, ja som ho ledva vytiahla za vlasy, skoro sme sa utopili, niečo príšerné ale...Janko M.: (púli oči a bledne)Ja: To veslo sme našli, sme v pohode. Janko M.: (až po hodnej chvíli si všimne, že sme totálne suchí a spomenie si, že v Hrone bolo vody tak po kolená) Ja blbec som ti to uveril...!Pri spoločenských hrách:Ja: Janko (Andrej?)! Tú sekeru pusť z ruky, lebo si ublížiš!Janko (Andrej?) : Ale ja môžem, mne to mama dovolí!Ja: Ja ti to nedovolím, keď tu bude tvoja mama, rob, čo chceš.Janko (Andrej?): Mamííí? Že môžem rúbať drevo sekerou? Šuba: Jasné!Večer v sprche (teplota vody tak 5 stupňov)Všetci, čo to vyskúšali, samozrejme, po jednom: Grrrrr, brrrrr, kokso, to čo....drrrrrr, vrrrrrr, ja to.....grrrrr, rýchlo, chrrrrr....V noci pod hvieznou oblohou a vplyvom alkoholu:Macko: Tie hviezdy sú dnes krásne!Ja: Máš pravdu, neskutočné!Macko: Detičky, je mi tak fajn...Ja: Pozri sa tam, vidíš tie zvláštne vodorovné čiary medzi hviezdami? Jožko: To sú elektrické drôty...Ja: Ale houbeles, to nie sú drôty!Jožko: (Zasvieti baterkou do vzduchu, objavia sa čiary. Zhasne, a čiary zmiznú)Ja: Ja sa nehrám, zobrali mi všetky ilúzie...NEDEĽA: Pred štartom druhej etapy splavu:Šuba: Ľudia, ja sa s ním za prvou zákrutou rozvediem, komu ho prifaríme do člnu?Po prvej zákrute: Šuba: Janóóóó! Do prdele!V cieli: Nat: Šuba, decko ti lezie z druhej strany zábradlia nad riekou po moste!Šuba: Ľudia! Odfoťte mi ho niekto skôr, než tam padne a utopí sa!Ďakujem Jožkovi za úvodnú fotku a odvoz, Vikimu Soyovi za všetko, za jeho bráška, bráškovu frajerku a za náladu, Zuzke Elizabeth Šubovej za skvelý zácvik a zážitky, jej rodine za spoločnosť, Maciakovcom (blízkym aj vzdialeným) za ich skvelý prístup k ľuďom a ochotu pomôcť, Blahovcom za lekciu z človečiny a za Betku, Mackovcom za priateľstvo, Intonymu za skromnosť, Huculovi za to, že vydržal dlhšie, ako jeden večer a snáď neoľutoval, Dobošovcom za mladosť, Miľovčíkovcom za výdrž, Ďurimu Šebovi za to, že sme obaja suchou nohou do Pálavy vkročili a takou istou sme z nej aj vyšli, Evke Dingovej za úplne, úplne všetko, Alinovi za inštrukcie a ostatným hlavne za skvelý guláš. No, čo ja viem? Dobre bolo, priatelia (ako vraví V.R - Baže dobre!)
