Nevedela som ho ani poriadne obliecť. Ako ho mám otočiť, aby som mu neublížila? Ako mu mám navliecť tie nemožné detské handry? A prečo sú mu všetky veľké? Dnes mu každú chvíľu vykúkajú stále pevnejšie členky spod okrajov nohavíc. Až príliš rýchlo sa mu gate skracujú...Jeho niekoľkodňová rúčka sa mi vtedy zmestila celá do dlane. Schovala som si tú jeho do mojej a zohrievala som ju teplým dychom. Kým spal. Dnes som si ukradla kúsok miesta spod jeho periny a kým zaspal, zohriala som si svoju ruku v jeho. Nepotrvá dlho a vojde sa tam celá....
Nestíham...
Kedysi som ho držala v jednej ruke pod prúdom vlažnej vody a jeho chrbátik sa mi strácal pod vôňou mydla. Moja ruka bola príliš veľká a opatrná. Dnes večer ho hladím po tom istom chrbte ale cítim, že o chvíľu – ani sa nenazdám, nebudem vedieť, kde začína a kde končí.