reklama

Poštová schránka

Písmo: A- | A+
Diskusia  (42)

Kráčala som po tej ulici už niekoľkokrát a kľudne by som od zákruty po ten dom prešla aj naslepo. Chodník mi bol dôverne známy, každý hrboľ a každá nerovnosť už boli pohladené podrážkami mojich topánok...Ešte pár krokov a míňam ten dom len tak ledabolo, mám strach sa naň pozrieť priamo...Odniekiaľ začujem detský hlas:- Počkaj, prečo sa tak ponáhľaš? Máš chvíľku čas?Zastanem, vrátim sa o pár krokov späť a odrazu ju zbadám. Sedí na múriku z druhej strany plota. Ten dom má za chrbtom, patria k sebe. Neposedné vlasy zopnuté do dvoch vrkočov a na nich svietia červené, umelohmotné lienky. Úzke pery plné otázok a šibalské oči...tie oči odniekiaľ poznám ale neviem presne...- Nechceš mi pomôcť? Mám prácu, o chvíľu príde poštár a ja ešte nie som hotová!- Máš prácu, vravíš? A akú? - Dôležitú! Na!Vtisne mi do rúk pár čerstvo natrhaných lupeňov ruží a dva pichliače, odtrhnuté zo stonky toho nádherného kvetu. Káže mi písať. Tŕňom na tie lupene. Vraj pošta a súrna, tak nech si švihnem!Sadnem si na múrik, vezmem do dlane ružový lupeň a najskôr ho pritisnem k nosným dierkam. Zhlboka sa nadýchnem, vydýchnem a ešte raz. Obradne ho požmolím medzi prstami a dávam pozor, nech ho nepretrhnem. Mám pocit, že držím hodváb prevoňaný a prehriaty slnkom. Zaborím do neho tŕň a napíšem...čo mám vlastne napísať do ružovej pošty? Ako kedysi, moje meno? To tam vojde tak akurát...Skúsim...Ani mi nemusí vravieť, kam tú poštu ukladá. Viem to presne. Do poštovej schránky, čo mi visí nad hlavou. Načiahnem sa známym, naučeným pohybom a otvorím zelené dvierka. Vysype sa mi z nich na kolená celý poštový vagón rôznofarebných a popísaných lupeňov. Ležia mi v lone a ja sa na ne iba bez slova pozerám. Všade je moje meno. Ako to dopekla mohla vedieť? Odkiaľ vie, ako sa volám? Zodvihnem hlavu a prečítam meno na schránke. Nič mi to nehovorí ale tá schránka predsa...aj vŕzga tak nezameniteľne plačlivo...vstanem, lupene popadajú na chodník a dievča prestrašene vstáva. Pýta sa, čo sa mi stalo a ja neviem odpovedať...Vyleziem na bránku a pozerám čo najďalej do dvora. Pokiaľ mi krk dovolí, tak ho naťahujem, aby som videla...Kde je ten vinohrad, čo tu rástol tak dlho? Tráva tu predsa nikdy nebola! Pamätám si, že tu voňali strapce hrozna a pamätám si ich chuť. Neviem odkiaľ ale viem celkom presne, kde boli biele a kde modré bobuľky. Pamätám si, ako som pomedzi listy viniča hľadala slnko na oblohe. Bolo ešte žltšie, ako inokedy a tie listy boli veľké, ako dlane. Staré, vráskavé, žilnaté a teplé dlane...Stojím na tom múriku a tuším, že preliezť ho nemôžem. Ale viem určite, že som ho preliezla už veľakrát a že som mala rada ten pocit, keď som obkročmo držala nohami štangle plota a hrala sa na generála ulice. Z výšky je výhľad najlepší a najnebezpečnejší...Prečo teraz nemôžem?Už viem...chcela by som preliezť plot a vziať to dieťa za ruku. Ukázať mu, kde rástol ešte pred pár rokmi starý orech, čo mal korunu košatú a širokú, ako lietajúci tanier. Chcela by som mu ukázať, kde rástli broskyne a kde sa dali natrhať maliny. Ukázala by som tomu dievčatku celú záhradu aj s pokladmi, ktoré ukrývala. Ľahla by som si s ňou pod hrušku a prikryla by som ju hrudkami teplej hliny, len máličko, aby sa nezľakla. Ukázala by som jej to miesto, kde sa tie staré, vráskavé ruky, na smrť unavené, dotkli milovaného viniča. Pohladili všetky farby a vône budúceho vína a potom sa zviezli k zemi a zaspali...Teplé ruky, teplá zem...ešte aspoň na chvíľu v tichom objatí...-Počuješ ma? Hej! Čo si ohluchla, či čo?!Dievčisko ma nahnevane ťahá za rukáv a prikazuje mi zoskočiť z plota na zem. Potom tíško vraví: -Viem, že sa ti to zdá nespravodlivé, viem, že si to všetko pamätáš inak. Viem, že tento dom si pamätá teba skôr ako ich. Viem, že sa bojíš pozrieť do okien, aby ťa to príliš nebolelo a že aj tak nikdy neuveríš tomu, ako ten dom vyzerá dnes. Je tvoj aj nie je... Už choď! A neboj sa, ja ho tu pre teba postrážim. Veď to robím odvtedy, čo si tu bola naposledy...

gabina weissová

gabina weissová

Bloger 
  • Počet článkov:  156
  •  | 
  • Páči sa:  2x

Všetko, čo sa ma dotkne, všetci, ktorí sa ma dotýkajú... Zoznam autorových rubrík:  Ako z toho vonPsychiatriaŽivot a psychiatrický stacionáAj také sa mi stáva...Zo života detíMajka záchranárkaZ mojej kuchyneKeď ma múza dokopala...Dostali maSúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu