Som manžel, cyklista, lekár, atď. Zoznam autorových rubrík: zdravotníctvo, námestovo, Súkromné, Nezaradené
Možno nie som ten pravý, ktorý sa má k tejto veci vyjadriť resp. nie som povolaný vôbec vyjadriť svoj názor. Možno som sa nakazil od Igora Matoviča, ktorý dáva interwiev aj bezpečnostným kamerám na chodbe NRSR (prepáč Igor) a teda sa vyjadrujem aj k tomu, čo nemám. Ale priznám sa, že príbeh Roberta Bezáka z Handlovej ma podnietil sa zamyslieť, či prelomenie mlčania z jeho strany bolo správne alebo nie.
Som rád, že v našom meste sú ľudia, ktorí majú citlivejšie svedomie ako mám ja. Vďaka ním som bol usvedčený z toho, že svojou ľahostajnosťou (toleranciou) voči zlu nekonám tak ako by som mal. Priznám sa, že automaty mi žilou netrhali. Nepoznal som nikoho reálneho, kto by mal s nimi problém.
Alebo vás pozvem na “čáru”. Teraz nemyslím, tú v Brne. Alebo nejakého panáčika si nedáte ? Alebo si poďte so mnou zahádzať do blikajúcej búdky. A čo takto nejaký suvenír z krejzi-šopu ?Niektoré návrhy sú slušné, za niektoré sa na mňa nalepia chlapíci z protidrogovej jednotky. Nebojte sa, nechcem propagovať žiadne drogy.
Takto som si povedal, keď som počul skladbu od Chrisa Tomlina Our God (is greater). Ani neviem ako som na ňu prišiel, lebo Chrisa nepoznám. Asi som hľadal na pozdvihnutie nálady nejaké video od Matta Redmana. Ale už po pár akordoch som pocítil silu tejto skladby.
Za socializmu vznikli takéto príslovia: “Kto nekradne, okráda svoju rodinu”, alebo “Zo spoločného krv netečie”. Dobrý gazda bol ten, ktorý si dokázal niečo uliať zo spoločného, povedané priamo, okradnúť štát. Po druhej Mečiarovej vláde to už samozrejme neplatí, lebo štát sa už okradnúť nedá. Nie žeby sme vyspeli v morálke, ale jednoducho už nie je čo. (teraz letí okrádať matku Úniu, ale pozor, aby na to neprišli). Kreativita súčasných gazdov nemá hraníc a stále sa dá niekde niečo. Na Brusel sa ide úplne oficiálne. Ale aj napr. pri i zatepľovaní bytovky. By ste neverili, koľko sa dá ušetriť lepidla, sieťky a uholníkov pri takejto akcii.
Posledné správy ma utvrdili v presvedčení, že niektoré kroky súčasnej vlády budú mať taký efekt, že štát na tom prerobí. Zoberiem si len dve veci zmeny zákonníka práce a unitárny systém zdravotného poistenia.
Tak som rozmýšľal nad nedelnou kázňou, ktorá bola venovaná cirkvi. Kto je cirkev? Priznám sa, že môj názor na cirkev sa formoval a menil, a že súčasný pohľad je iný ako bol kedysi, predtým ako sa ma Duch Svätý dotkol a ukázal mi pravdu.
Idem si minule v aute cez Poľsko. Nebavilo ma už počúvať poľštinu v rádiu, tak som prepínal. Okrem známych hlasov moderátorov niektorých slovenských rádií som zrazu zachytil hlas, ktorý som si v hlave spojil s nejakým priateľom. Prst bol však rýchlejší a posunul hľadanie v rádiu ďaľej. Tak som sa vrátil o stanicu späť a počúvam. Počúvam,...”Veď to je Milan !”, v duchu som zvolal a zaradoval sa, že som stretol starého priateľa.
Asi každý fanúšik rockovej hudby pozná tento hit írskej kapely U2. Neviem, aké miesta to Bono mal na mysli, keď vyprodukoval ten text a názov skladby, ale aj keby to bola len básnická hra ani netušil, že v skutočnosti existujú ulice, ktoré ešte nemajú svoje meno. A aký z toho môže vzniknúť rébus pre kontrolu z Najvyššieho kontrolného úradu, to si ani nevieme predstaviť. Je použitie peňazí na ulicu, ktorá nemá oficiálne svoj názov v súlade so zákonom alebo nie ?
Ak nechcete čítať celý môj postreh, tak v stručnosti zhrniem, že môj návrh na obmedzenie hazardu v Námestove neprešiel, nezískal podporu väčšiny poslancov. Možno som nebol dostatočne presvedčivý v argumentácii, možno zavážili iné okolnosti. V každom prípade to beriem len ako začiatok niečoho a ako taký test svedomia našej malej osem tisícovej komunity.
Neviem, čím to je, ale povie vám to veľa ľudí, že život za socializmu a teraz je veľký rozdiel. Nechcem vymenúvať, čo všetko som počul, v čom všetkom bol socializmus lepší ako súčasná doba. Niektorí hovoria, že ľudia mali k sebe bližšie, že teraz sú zlé vzťahy, ľudia si jeden druhého nevšímajú. Možno na tom konštatovaní niečo je. Ja by som to nezovšeobecňoval. Skôr by som povedal, aspoň podľa seba, že si často povieme, veď mňa sa to netýka, že nám je jedno, čo sa deje okolo nás. Myslíme si, že keď si budeme žiť v okruhu tých svojich ľudí, bude nám fajn. Tak to je omyl.
Byť poslancom, t.j. hájiť záujmy voličov, či už je to len obecné resp. mestské zastupiteľstvo nie je vždy jednoduché. Konkrétne, my, v Námestove máme teraz naozaj poriadne veľké sústo, ktoré musíme prežuť.
Veril som tomu, že transformácia nemocníc je konštruktívny krok smerom k zlepšeniu fungovania nášho zdravotníctva. Tak aby peniaze, ktoré tam idú, boli použité čo najefektívnejšie najmä z pohľadu kvality a spokojnosti ľudí. Hovorilo sa, že transformácia je skrytá privatizácia , že transformácia vo fáze, keď väčšina nemocníc generuje dlh, je v podstate likvidáciou nemocníc a ich prípravou pre finančných žralokov. Kým v prípade zákona o transformácii nemocníc bola aká taká názorová rozdielnosť, v prípade „zákona o likvidácii nemocníc“ pod rúškom zvyšovania platov zdravotných sestier došlo k nezvyčajnej názorovej zhode.
Nepoznám Igora Matoviča. Obdivoval som však jeho odvahu povedať veľa vecí voči vplyvným ľuďom tohto štátu, niekedy s obavou, aby neskončil niekde v kyseline sírovej, či s olovom v hrudi. No prekvapil ma aj v negatívnom smere niektorými svojimi vulgárnymi prejavmi v parlamente. Mám z neho zmiešané pocity, ale to, že dal priestor obyčajným ľuďom na kandidátke považujem za geniálny ťah. Či chcete alebo nie, Igor je krikľúň, preto som si dovolil ten nadpis. „Obyčajný“ krikľúň v tom dobrom aj v tom zlom, hoci on „obyčajný“ určite nie je, to treba uznať.
Prvé dieťa to má najlepšie. Keď mu treba spať, dáte ho do postieľky a spí. Ak však máte tesne za ním aj druhé, vznikne problém zladiť režimy oboch detí, aby sa nerušili počas spánku. Ono sa to dá asi ťažko dosiahnuť, lebo to menšie, spí častejšie ako staršie. A tak sme mladšiu dcéru museli uspávať v kočiariku. S tým istým kočiarom sme však chodili aj von. Samozrejme, že keď sme prišli z vonka nemohli sme ísť s kočiarom hneď do bytu, že najprv treba vyzliecť a obriadiť deti a až potom sa dá venovať kočiaru. No a v prípade, že je manželka na to sama, je o dosť ťažšie dať kočiar do bytu.
S rozčarovaním čítam posledné informácie o tom, že vláda sa s LSPP nebude asi zaoberať. Kdekoľvek sa objaví článok o tom, že sa má skrátiť LSPP, hneď sa rozprúdi búrlivá diskusia, kde na jednej strane obhajujú svoje požiadavky dotknutí lekári a na druhej militantní poistenci – nelekári, buď opisujú svoje negatívne skúsenosti, prípadne schvaľujú to, že zákon pod hrozbou vysokej sankcie núti občanov SR do nepretržitej práce (32 hodín). Keď sa akákoľvek služba poskytuje niekým, kto to robí z donútenia, kto je nespokojný, zákonite bude nespokojný aj ten, kto si tú službu zaplatil. Tak načo nám je potom taká služba ?
Možno bude mať táto moja úvaha patologické rysy v zmysle zabiehavého myslenia, ale dúfam, že v závere bude pointa jasná. Spúšťačom týchto myšlienok bolo zasadnutie finančnej komisie a žiadosť Technických služieb mesta Námestovo (TSNO) o navýšenie rozpočtu na kosenie trávy. TSNO sme krátili vo februári rozpočet s tým, že vedenie pochopí neľahkú finančnú situáciu v rozpočte mesta a bude sa snažiť urobiť také opatrenia, aby sa do toho zmestilo. Pri pohľade na čerpanie financií mňa a asi aj ostatných členov komisie prepadlo zúfalstvo. Ale začnime po poriadku.
Keď som sa v nedeľu prešiel okolo Čajky – študentom známe to miesto - na parkovisko a potom po chodníku, ktorý vedie okolo hlavnej cesty smerom na Zubrohlavu, zamyslel som sa nad tým, čo priniesol festival Orange Summer Fest nášmu mestu. Podnietil ma k tomu najprv slalom pomedzi ľudské zvratky a neskôr prechádzka pozdĺž zvyškov po byvakujúcich, ktorí okrem odpadkov zanechali po sebe aj ľudské exkrementy. Fotodokumentáciu si myslím, že nemusím predkladať, všetci to poznáte.
Nie nebude tu návod, lebo sám to neviem. Skôr taká krátka nezáväzná úvaha. Mám to šťastie alebo smolu, že pokiaľ budem zdravý a bude ma táto práca baviť, môžem ju robiť až do dôchodku. (pozn. som praktický lekár pre dospelých). Väčšina ľudí však mení zamestnanie v priebehu života niekoľkokrát. Mladí si na to zvykli ako na normálnu vec, ale tí skôr narodení to často vnímajú negatívne. Strata práce v istom veku vás môže existenčne ohroziť. A keď máte úver alebo iné záväzky, je to o to ťažšie. Z praxe mám skúsenosť, že veľa ľudí to psychicky položí.
Patrí to k ich práci dať informácie verejnosti ako čo najskôr a jednotlivé média sa pretekajú v tom, kto vynesie na svetlo sveta novinu ako prvý. Vo štvrtok mi prišiel mail od jednej novinárky regionálneho týždenníka, aby som sa vyjadril ako poslanec MsZ v Námestove na jej dve otázky:
