Som manžel, cyklista, lekár, atď. Zoznam autorových rubrík: zdravotníctvo, námestovo, Súkromné, Nezaradené
Včerajšie správy na Markíze v súvislosti so zajtrajším referendom mali jasný odkaz: “Nezúčastnite sa ho !”. Najprv hľadanie “suseda”, ktorý si dovolil hodiť do schránok list na podporu referenda, potom vyjadrenia pána Leška o tom, že ako to je moderné a európske byť liberálny, a že nás to aj tak dobehne
Ešte predtým ako padla Zuzana Zvolenská na piešťanskom CT ma naštartovala k zamysleniu sa nad touto témou informácia v súvislosti s rozpočtovým opatrením Žilinského samosprávneho kraja, konkrétne, že sa navyšuje dotácia pre DONsP Dolný Kubín.
Nie že by som nemohol späť. Akosi som sa cez príspevok jedného kolegu na blogu .týždňa dostal k poslednému produktu .štefana Hríba. Ako by mi niekto po papuľi dal. .štefan, to ty ? To si písal ty ? Fakt ? Neveriacky krútim hlavou. A ihneď si kliknem na blog.sme a vidím, že už to tam homoši valcujú, najčítamejší článok za necelých 36 hodín cca 95000 pozretí.
Včera vraj opäť raz dúhové zástavy viali Bratislavou. Samozrejme pre novinárov, najmä tých, ktorých zamestnávatelia sponzorujú túto komunitu, je to príležitosť ukázať Slovensku, že “Aha, tu sme !”. Fundamentalistickí prorodinne orientovaný aktivisti, ku ktorým sa radím aj ja, reagovali na to (ale možno aj nie, možno to bola náhoda) tiež demoštratívne.
Nemožné sa stáva realitou alebo málo pravdepodobné skutočnosťou. Zaradiť ambulanciu resp. iné pracovisko poskytujúce zdravotnícke služby do siete zmluvných zdravotníckych zariadení je od času, kedy sa sieť zmrazila, dosť problematické. Z minulosti sú známe viaceré prípady ako sa to robí. Jeden človek rozhoduje o vašom bytí či nebytí, o tom či vám dajú finančný limit na vyšetrenia alebo nie. Predpokladajme, že teraz sú na tých dôležitých miestach ľudia spravodliví a neskorumpovateľní. No dobre, vybaviť niečo pre seba, to je predsa normálne. Ale vybaviť niečo pre iného, počujete pre iného, aby mohol zarábať a prevádzkovať zdravotnícku službu, to sa môže sa stať asi len Orave.
Som sklamaný z toho, že cyklochodník nebude. A som smutný z toho, že som musel hlasovať proti schváleniu odkúpenia pozemkov pod tento cyklochodník.Boli sme siedmi poslanci z trinástich, traja boli za a traja sa zdržali. Dvaja poslanci, ktorí predčasne opustili rokovanie mohli rozhodnúť. Ja som nemohol inak, lebo ja už vedúcemu oddelenia výstavby neverím. Na tomto projekte sa ukázalo, ako dokáže mútiť vodu a takticky kamuflovať situáciu a meniť svoje vyjadrenia.
Niekedy sa stane, že dostanete nahrávku na smeč alebo prihrávku na gól, že ani neviete ako ste sa do tej šance dostali. Tak prekvapene som sa cítil pred posledným zastupiteľstvom, keď sme mali prerokovať návrh normy, ktorá by upravovala prevádzku podnikov (krčmy, bary, reštaurácie, atď.) Prečo som použil obraz zo športového prostredia ? Lebo platforma, na ktorú som sa dal, je zápas.
Napadá mi ešte jedna otázka. Komu bude petičný výbor túto petíciu adresovať ? Keď niečo funguje, nikoho nezaujíma ako to funguje, či ten, kto to prevádzkuje nemá nejaký problém a podobne. Ale keď sa situácia ide meniť, sú tu silné emócie a výroky. Z pohľadu pacienta, ktorý musí 3 x týždenne dochádzať na “umelú obličku” 35 km z Oravskej Lesnej do Námestova a späť a pri zrušení dialýzy by mal dochádzať o ďaľších 20 km viac, je to jednoznačne zhoršenie dostupnosti zdravotnej starostlivosti.
K informáciám ako takým ale obzvlášť na internete sa snažím byť kritický. Lebo za všetkým sú peniaze. Ani medicína nie je o pomoci, ale o biznise. Musíme k tomu tak pristupovať a nedávať si ružové okuliare. Preto aj tieto informácie berte kriticky. Hoci moje prvotné nadšenie bolo naozaj veľké. A tá moja otázka v úvode vyplynula práve z toho nadšenia.
Jedna z vecí, na ktorú som opakovane v minulosti poukazoval bola skutočnosť nespravodlivého rozdelenia dostupnosti špecializovaných ambulancií v rámci Slovenska. Ing. Marcel Forai, generálny riaditeľ VšZP sa pustil ako akčný hrdina zaviesť spravodlivosť. No, konečne ! Myslel som, že je to len populizmus.
Nebyť ľudí, ktorých srdce sa zapálilo na boj proti hazardu, asi by som bol rezignoval aj ja. Veď ako sa dá bojovať proti nepriateľovi, ktorý si presadí zmeny v zákonoch, ktoré liberalizujú tento druh podnikania ? Našťastie, ako hovoria cyklisti, vždy sa jazdí lepšie v balíku (pelotóne), ako sám v úniku. A tu ten protivietor je naozaj silný.
Novinári sú veľakrát vo výhode, lebo vo veľa veciach, o ktorých, nemusia byť doma. A môžu tým pádom písať o veciach, ktorým vôbec nerozumejú s presvedčivosťou ako by tomu rozumeli. Aspoň aby to tak vnímal aj čitateľ. Podstatné je, aby svojím príspevkom vytvorili v čitateľovi obraz, akí potrebujú. A podstatná je asi aj čítanosť, podobne ako napr. pri blogoch. To či informácie, ktoré používajú sú pravdivé, už podstatné nie je. Tak napr. článok vo včerajšom SME “Lekári pýtajú peniaze za CRP test neoprávnene”.
Nie je mojou ambíciou problém priamych platieb v zdravotníctve vyriešiť. Uvedomujem si, že v rámci Slovenska existuje v tejto veci nenormálny guláš a ľudová slovesnosť. Skúsim len pomenovať niektoré javy a popri tom možno navrhnem aj nejaké čiastkové riešenie. Nechám sa prekvapiť.
Hlavnou témou správ a blogov je a iste aj najbližších dňoch bude víťazstvo Mariána Kotlebu vo voľbách do VÚC. Trochu som to sledoval, lebo je to zaujímavý sociologický úkaz. Väčšina príspevkov dáva vinu za to súčasným parlamentným stranám. No súhlasím najmä s názorom, že jeho víťazstvo, je víťazstvom demokracie a preto mu k tomuto výsledku blahoželám.
Tak toto ma dojalo. “Televízia Lux dostala od licenčnej rady sankciu – upozornenie na porušenie zákona. Podľa členov rady porušila zákon, pretože pri téme rodovej rovnosti nezabezpečila všestrannosť informácií a názorovú pluralitu. V relácii U Nikodéma vysielateľ „nesprostredkoval tému rodovej rovnosti v primeranom rozsahu a v relevantnej časovej nadväznosti aj z hľadiska zástancov tzv. ideológie rodovej rovnosti,” tvrdí rada.”
Architekti sú veľmi múdri ľudia a veľmi rád ich počúvam, lebo ich jazyk je niečím špecifický. Počujete slovenčinu, niekedy aj rozumiete. Ten ich slovník ma však fascinuje. Fascinuje ma aj ich pohľad na usporiadanie sveta okolo nás. Možno ho nemajú všetci, lebo tiež sa špecializujú na rôzne smery, ale takí urbanisti.... ja ich nazývam aj slobodomurármi. Sú to ľudia, ktorí nám bežným občanom určia kvalitu prostredia, v ktorom sa pohybujeme. Urbanistika je veda, niekedy ovplyvnená aj módou, ale platia tam isté racionálne pravidlá. S bázňou sa však pozerám na rozhodnutia takéhoto charakteru. Kým v medicíne od rozhodnutia lekára často závisí život, príp. jeho kvalita, či smrť človeka, od rozhodnutia urbanistu závisí život príp. jeho kvalita či smrť komunity. Je to veľmi náročné obsiahnúť všetky súvislosti a skláňam klobúk pred ľudmi, ktorí si túto prácu robia zodpovedne a v prospech väčšiny.
Azda si pamätáte na celkom zaujímavý film o chlapcovi, ktorý chcel v praxi rozbehnúť “pyramídu” pomoci. Ak ti niekto pomôže, tak ty pomôž ďalšiemu (ďalším). Klasická pyramída, ako multi level marketing (MLM), pomôž trom ľuďom, tí zas pomôžu trom ľuďom atď., atď., geometrickým radom sa tak môže šíriť dobrý pocit z ľudskej spolupatričnosti. V tejto súvislosti mi napadá aj “fenomén motýlich krídel”. Drobný pohyb molekúl vzduchu spôsobí na druhej strane oceánu búrku.
Téma LSPP je veľmi citlivá a vyzerá to tak, že až politicky tabuizovaná. V médiach sa hovorí o rôzych témach. O unitarizácii, trestno-právnej zodpovednosti nemocničných lekárov, spomaľovaní rastu dlhu nemocníc, ale že je problém v poskytovaní LSPP, o tom ani chýru ani slychu. Tak opäť trochu rozdúcham pahrebu emócií.
Čo by ste robili, keby ste boli revízor v električke a pri kontrole by ste našli pasažiera, ktorý nemá lístok ? Z titulu svojej profesie by ste mali mať jasne definovaný postup, väčšinou asi udeliť pokutu. Čo by mohol ešte revízor urobiť ? Mohol by sa tváriť, že sa nič nestalo, akoby ten pasažier neexistoval. Alebo v prípade, že to čierny pasažier vycíti a pochopí, mohol by byť ústretový možnosti dohody. Ako pasažier vítam pluralitu možností ako riešiť môj delikt, ale ako riaditeľ dopravného podniku by som nebol veľmi nadšený, keby si zamestnanci robili biznis na účet firmy. Takých zamestnancov by som asi na hodinu prepustil.
Nebol som optimista, čo sa týka nášho súdnictva, ale po stretnutí s právnym zástupcom, ktorý zastupuje mesto v aktuálnych súdnych sporoch, ním ani nebudem. Verím však, že aj v tejto sfére spoločnosti sú ľudia poctiví, hľadajúci pravdu. Osobne by som sa však na spravodlivosť vo výrokoch súdoch nespoliehal. Paragraf je kľukatý, záleží na tom, z ktorej strany sa naňho pozrieme.
