Návšteva v Centre Memory

Pani Ing. Alžbeta Veselá, správkyňa Nadácie MEMORY, pôsobila pokojným, miernym dojmom, ktorý pasoval k vľúdnej atmosfére celého zariadenia. Kontrastoval však s obsahom jej rozprávania o peripetiách niekoľkoročného ťažkého boja o vybudovanie tohto jedinečného zariadenia. Centrum MEMORY, ktoré som navštívila, je modelové zariadenie tohto typu pre ľudí s poruchami pamäti a Alzheimerovou chorobou na Slovensku. Vzniklo s prispením Nadácie MEMORY a slávnostne bolo otvorené 23. mája 2002. Na jej otvorení sa zúčastnil aj prezident nadácie maestro Miroslav Dvorský, ktorý svoju funkciu prijal so sympatickou reakciou: „Najprv som si pomyslel, prečo práve ja? Ale potom som si uvedomil, že keby si toto povedal každý človek, k ničomu by to neviedlo.“ Iniciátorom celého projektu bol Prof. MVDr. Michal Novák, DrSc., ktorý sa výskumom Alzheimerovej choroby zaoberal desať rokov aj na Univerzite molekulárnej biológie v Cambridge. Po návrate na Slovensko našiel skupinu nadšencov, ktorí po rôznych ťažkostiach dosiahli, že v spomínanom roku 2002 sa priestory bývalej škôlky v Petržalke zmenili na útulné centrum poskytujúce širokú škálu služieb pacientom trpiacim Alzheimerovou chorobou a ich rodinným príslušníkom. Hoci informovanosť verejnosti o tejto chorobe je nepochybne lepšia, ako bola pred 10 rokmi, keď pani Veselá musela pri organizovaní benefičného koncertu slovo Alzheimer hláskovať, pretože pani v telefóne o takej chorobe vôbec nepočula, stále sa k ľuďom nedostáva toľko informácií a pomoci, ako by bolo potrebné. Mnoho ľudí, ktorí by služby Centra MEMORY privítali, o ňom ešte stále nevedia, čo je škoda, keďže ide naozaj o jediné zariadenie svojho druhu u nás. Na Slovensku je pritom približne 40 000 – 50 000 obyvateľov postihnutých touto chorobou a stará sa o nich asi 130 000 rodinných príslušníkov. Centrum MEMORY zamestnáva v súčasnosti 11 pracovníkov, medzi inými liečebného pedagóga, sociálneho pracovníka, psychológa, psychiatra, odborne vyškolené zdravotné sestry. Poskytuje diagnostické, poradenské služby, organizuje preventívne aktivity pre seniorov v podobe tréningov pamäti, počítačového kurzu... Nadobudnuté praktické skúsenosti a odborné znalosti poskytujú odborníci centra aj sociálnym zariadeniam prostredníctvom akreditovaných vzdelávacích kurzov. Samostatnou jednotkou je aktivizačný denný pobyt pre pacientov postihnutých Alzheimerovou chorobou. Kapacita zariadenia povoľuje maximálne 18 pacientov na denný pobyt, ale cenné, nápomocné informácie a odbornú pomoc tu nájdu aj rodinní príslušníci, starajúci sa o pacienta trpiaceho Alzheimerovou chorobou. Prečo sa denný pobyt pacientov nazýva „aktivizačný“? Hovorí liečebný pedagóg PaedDr. Mária Čunderlíková: „Je veľmi potrebné, aby sa pacient chorý na Alzheimerovu chorobu udržiaval podľa možnosti a stupňa choroby aktívny. Lieky, ktoré mu predpíše lekár – psychiater alebo neurológ - povzbudzujú síce mozgové bunky, ale aby to malo nejaký efekt, musia tieto bunky „pracovať“ -precvičovať sa“. Našich pacientov zapájame v rámci ich denného pobytu do rôznych aktivít, od strúhania jabĺčka až po muzikoterapiu, či arteterapiu či pohybovo-koncentračné cvičenia alebo kognitívnu rehabilitáciu.“ Ako som spomínala, okrem pacientov na dennom pobyte navštevuje Centrum MEMORY asi 60 aktívnych seniorov zoskupených do 4 skupín, ktorí sa stretávajú raz do týždňa na tréningoch pamäti. „Je dôležité poskytnúť seniorom priestor, kde sa môžu stretávať, kontaktovať sa, a tak predchádzať depresii spôsobenej osamelosťou často sa vyskytujúcou u starších ľudí. Tréningy pamäti sú prevenciou problémov s pamäťou, cvičenia v zapamätaní si tvárí a mien, ale aj zdokonalenia sa v koncentrácii ako základnej podmienky dobrej pamäti. Majú možnosť stretávať sa tiež v Klube MEMORY, ktorého činnosť je typicky klubová. Naši seniori si napríklad zorganizovali takto program na Mikuláša, fašiangový maškarný ples.“ Sama som mala možnosť zažiť takéto stretnutie členov Klubu MEMORY, t.j. ešte aktívnych seniorov, ktorí si práve pripravovali programový rozvrh na rok 2007: prednášky, opekačka, poznávacia prechádzka po Bratislave, návšteva botanickej záhrady, ZOO. Diskusia popretkávaná noblesným laškovaním, akého sú schopné iba staré dámy a gentlemani, štekaním malého psíka, ktorého si jeden z pánov držal na kolenách. Staršieho pána vedľa mňa dianie okolo neho veľmi nezaujímalo: „Poďme domov. Hovorím ti, poďme domov.“ naliehal na svoju manželku. Jeho dezorientovaný pohľad dával tušiť, že trpí „Alzheimerom“. Ako sa táto choroba prejavuje, mi vysvetlila opäť Mária Čunderlíková: „Alzheimerova choroba je zradná. Ona nebolí. Ale bolí ostatných. Pre rodinných príslušníkov je psychicky mimoriadne náročné starať sa o takéhoto pacienta. 40% z týchto rodinných „ošetrovateľov“ trpí klinickou depresiou. Organizujeme aj podporné skupiny pre rodinných členov postihnutých, kde sa môžu vyrozprávať, pomôcť si, poradiť si. Majú možnosť prísť raz mesačne v utorok od 16.00 hod. Prídu deti, manželskí partneri, vnuci a my robíme vzdelávanie najširšej rodine. Našim cieľom je, aby boli všetci informovaní o tom, aké je to ochorenie, ako komunikovať s pacientom, ale aj aká je prevencia tejto choroby. Okrem toho si aj vzájomne vymenia svoje poznatky a rady. Mám však dojem, že Slováci sú málo zdielní a pritom komunikáciou medzi sebou by si takíto ľudia najviac pomohli. Informovanie o tom, aké má táto choroba prejavy, len raz nestačí. Aj po rozhovore a oboznámení rodinného príslušníka o špecifikách ochorenia sa stáva, že príde za nami, že ´otec si myslel, že ho chcem okradnúť, a nevedela som mu to vysvetliť.´ Toto je prejav ochorenia, on si nepamätá, kde si uložil peniaze a myslí si, že mu ich zobral príbuzní.“ Pri Alzheimerovej chorobe sa pacient vracia spät do rôznych období svojho života a je dôležité zistiť, v akom období sa práve nachádza a vstúpiť do jeho sveta, pristúpiť na jeho realitu. Neinformovaní príbuzní mu začnú vysvetľovať skutočnosť. Ak sa totiž pacient práve nachádza v období svojich 30 rokov, kedy žil napríklad v Rusovciach, to je pre neho realita a nespoznáva prostredie, v ktorom teraz žije. A ak povie, že chce ísť spät domov do Rusoviec, presviedčaním o tom, že tam nebýva, ho ešte viac vystrašíme. Preto mu netreba brániť v tom, aby sa tam začal chystať, ale súčasne vymyslieť situáciu, ako mu v tom zabrániť, nejaké prekážky. Napr. že nejde autobus, že musíme dovariť obed.“ V takýchto prípadoch je vhodná špeciálna terapeutická komunikácia s ľuďmi s Alzheimerovou chorobou. Pomáha zvládnuť náročnú situáciu alebo jej predísť. Práve o nej sa môžu rodiny dozvedieť na sobotných dopoludniach nazvaných Family education. Pri rozprávaní PaedDr. Čunderlíkovej sa mi vybaví v hlave príbeh kamarátky, ktorá sa s rodinou takto starala o babičku postihnutú Alzheimerovou chorobou. Pri servírovaní obeda jej zrazu babička odmietla jesť, že ona nemá so sebou žiadne peniaze a čím to zaplatí. Kamarátka už bola na konci s nervami, keď ju zrazu niečo napadlo. „Baby, kľudne jedzte,“ povedala babke, „my tu máme dnes akciu a podávame jedlá zadarmo.“ Stará mama ostala najprv zaskočená, ale o chvíľu ju už nebolo treba núkať. „Smutno-úsmevná historka, že?“ hovorím pani Čunderlíkovej.„Áno, je potrebné vedieť vhodne komunikovať, pretože každý pacient postihnutý Alzheimerovou chorobou si zachováva stále svoju individualitu a je dôležité ju rešpektovať. Je tiež nevyhnutné rešpektovať dôstojnosť človeka postihnutého touto chorobou až do konca.“ Aké plány má Centrum MEMORY do budúcna? „Chceli by sme sa čoraz viac zameriavať na preventívnu a informačnú činnosť. Aby ľudia vedeli včas rozpoznať, keď sa ich blízky začne správať čudne, že môže ísť o Alzheimerovu chorobu. Alzheimerova choroba nepatrí k starobe. Nie je to jej automatickým, normálnym znakom. Treba vedieť jej príznaky rozpoznať a včas ju diagnostikovať. Takisto by sme chceli vzdelávať aj širšiu verejnosť, aby si ľudia uvedomili, ako sú takto postihnutí ľudia zraniteľní v mestskom prostredí, kde sa ľahko stávajú obeťou podvodníkov a zlodejov a aby ich vedeli chrániť. Už sme tu mali nejeden takýto prípad. Ako som spomínala, chceli by sme sa zamerať teraz viac aj na preventívne programy. Aby si aj ľudia v aktívnom veku uvedomili, aké dôležité je starať sa nielen o svoje telo a tvár, ale aj pamäť a chceme ich naučiť, ako na to. Rôznymi tréningami pamäte sa dá napríklad naučiť aj, ako si vedieť zapamäť 150 položiek zoznamu na nákup. Takéto precvičovanie pamäte pomáha človeku udržiavať sa v dobrej psychickej, aj fyzickej forme a ostať dlhšie aktívnym.“ Blíži sa päť hodín a ja spolu s poslednými pacientami denného aktivizačného pobytu opúšťam brány Centra MEMORY. Míňam zošúverenú starenku, ktorá sa ešte vo dverách otočí a bez slova zakýva dovnútra. Na tom geste je niečo dojemne detské a bezbranné. Ako na mnohých ľuďoch trpiacich Alzheimerovou chorobou. O tom, ako sa jej dá predchádzať, ako s ňou žiť, ako jej porozumieť a o mnohom inom sa môžete informovať v Centre MEMORY prostredníctvom nižšie uvedených kontaktov.Centrum MEMORY, Mlynarovičova 21 tel.č. 02/ 62 41 41 43Email: centrummemory@nextra.sk