Jar na smetisku

Na smetisku, ktoré začína v našom najbližšom okolí a končí na druhom konci sveta, kvôli čomu naša krásna modrá planéta vôbec nie je taká krásna, ako to z družicových snímok vyzerá. A že to smetisko začína naozaj každému z nás pod nosom si uvedomíte po pár krokoch okolo miesta, kde bývate. Naozaj nechápem myšlienkové pochody ľudí (ak vôbec nejaké majú), ktorí nemajú zábrany vyhodiť na trávnik ohorky, obaly od liekov, vatové tyčinky, či kondómy – toto všetko nazbierala kamarátka pod oknami svojho paneláka. Nechápem pani, ktorá s bohorovným kľudom prejde okolo koša so sáčkami na psie exkrementy po tom, čo sa jej pes asi 1O metrov od neho vyšpinil do trávy. Aj ja mám psa. Mám tiež dve malé neterky, ktorých otec im zakazuje behať po trávniku, aby náhodou do niečoho nestupili. Odtrhnúť to papierové vrecko, zohnúť chrbát a odpratať stopu po našom miláčikovi nie je až také náročné. Keď to dokázal môj otec v čase, keď bol už ťažko chorý, môže to dokázať aj hocikto z nás. Nechápem človeka, ktorý rozkopol odpadkový kôš na ihrisku tak, že sa všetky smeti vysypali na trávu. Nechápem, ako sa v neďalekom lesíku zobralo také množstvo odpadkov, že skupinka detí nehľadala snežienky medzi lístím, ale medzi kopou plastových fliaš, hŕbou starého oblečenia a rozobratým kočíkom. Nechápem, ako si niekto môže dovoliť urobiť z potoka svoj súkromný odpadový kanál tak, že namiesto pstruhov v ňom už dnes môžete chytiť iba trochu iné plávajúce “súčasti prírody”. Kedysi sa na jar zvyklo organizovať také jarné upratovanie okolo našich panelákov. Aj keď sa nám do toho nie vždy chcelo, myslím, že by nezaškodilo podobné akcie zaviesť povinne aj dnes. Ľudia asi potrebujú byť vychovávaní. Neviem. Asi to nebude tak, ako som si kedysi myslela, že všetci ľudia majú v sebe od narodenia akýsi environmentálny “kódex”. Možno je naozaj potrebná nejaká osveta, budovanie nejakého ekologického povedomia, aby boli ľudia k prostrediu okolo seba citlivejší. Znakom toho, že sa niečo predsa len začína diať, sú napríklad už aj kontajnery na triedený odpad, ktoré na našom sídlisku pribudli. Len neviem, ako dlho potrvá, pokiaľ si ľudia uvedomia, že papier do kontajnera na plasty nepatrí, a ako dlho im snaha triediť odpad vydrží, keď sa stanú svedkami toho, čo jeden môj známy, keď uvidel, ako smetiarske auto nabralo a zmiešalo spolu plasty, sklo, aj odpad…. Napriek všetkému chcem veriť, že postupne budú ľudia k prostrediu okolo seba ohľaduplnejší. Je veľmi ľahké podľahnúť myšlienke, že ja ako jednotlivec nezmením zaužívaný chod vecí, tak načo sa namáhať. Treba sa namáhať! Každý z nás môže niečím prispieť k tomu, aby nielen životné prostredie, ale náš svet vôbec, bol krajší. Aby sme tej našej matičke Zemi ukázali, že si ju vážime, ešte skôr, ako sa udusí pod haldou smetí a špiny, ktorou ju zasypávame.