Prekonala som sa, prekonávam a budem sa prekonávať. Lebo len ten, kto premôže sám seba je naozaj mocný. Verím v zdravý rozum, dobro v nás a tiež v to, že sa ľudia začnú rýchlejšie prebúdzať z tohto matrixu - začnú naozaj vidieť, cítiť, žiť. Zoznam autorových rubrík: Zdravie nadovšetko, Spoločnosť naša každodená, Súkromné, Nezaradené
Vzťahy nie sú komplikované, to len my si ich komplikujeme. Všetko je jasné ako jedna vzduchom chladená, len keď to nechceš vidieť, tak to proste nevidíš. Srdce všetko vie, len ho treba počúvať.
Fakt, že disponujeme najdokonalejším mozgom a myslením zo všetkého živého na Zemi, nás stavia do pozície jej vládcov. My však nie sme pánmi tejto planéty. Nie sme jej majiteľmi. Sme len jej návštevníkmi.
Riaditeľka Potravinárskej komory Slovenska (PKS) Jarmila Halgašová vyhlásila na tlačovej konferencii, že: V súčasnosti sa vyrábajú potraviny najbezpečnejšie v histórii. Uštipnite ma prosím. Asi snívam.
Asi je trendy byť busy, robiť 3 veci naraz a dať to. Mať plný task list, na Vianky písať wishlist a vyshaerovať ho public na facebooku. Zabudnúť slovenčinu, na to, kto som, nemať emócie, lebo na to nie je čas predsa. Čas plynie, žiadna premrhaná minúta sa už späť nevráti. To doba, ... je prirýchla. Skvelá výhovorka na každý deň. Byť ako stroj. Peniazmi, za ktorými sa ženieme, si nekúpime lásku, úsmev, pohladenie ani ten iskrivý čas. Zabúdame na vzťahy. Zabúdame na rodinu, priateľov, na seba.
Každý druhý chlap má problém so spermiami. Niektorí ich vraj ani nemajú. Ak ich majú, sú pomalé. Páry dnes majú problém splodiť dieťa. Ďalšia pozitívna téma - zasiahla ma nedobrovoľne z TV Novín, ktoré má každý deň vypeckované moja spolubývajúca.
Ak verím v Boha, potrebujem chodiť do budovy, ktorú postavil človek a tváriť sa, že je to "chrám boží"? Potrebujem každý deň dávať peniaze "na kostol" a tváriť sa, že je to naozaj na dobrú vec aj keď všetci dobre vieme, že si tými
Keď nepršalo a nemrholilo, v Senici pieklo slnko a vánok ani lístkom na strome nepohol, za kulturákom bolo počuť hukot kufrových koliesok o čosi hlasnejšie ako inokedy. Schádzali sa spolubojovníci - ochotníci zo Záhoráckeho divadla, odhodlaní vyraziť na ďaleký východ.
Vo svete slovenského rapu sa rozpútala neľútostná vojna. Alebo ináč povedané, trápnejší vyhráva, aj keď je viac ako len zjavné, že v tomto prípade jednoznačne vyhráva "legendárny rómsky cirkusák" (som si požičala z portálu jenpromuze.cz).
Keď sa zotmie a tvoja krajina vystrie ruky, aby ťa prikryla, vydýchneš si. Nastal čas, kedy utíchne ruch ulíc a tebe myseľ. Ak nevykladáš tovar v Tescu na nočnej alebo inde neslúžiš, tak by si sa mal dať do klídku. Občas sa to aj podarí. Viem, doba je ... rýchla. Máme urýchľovače času. Skracujú dobu čakania, vybavíme viac, vybavíme veľa, ale s každou ďalšou odškrtnutou úlohou máme pocit, že ich stále môže a musí byť viac.
Symbol, spomienka, úmysel, ktorý pripomína mŕtvu a spája so živou. Ó džízs, ... ty to vidíš? Dnes boli moje uši svedkom ankety v rádiu Slovensko, kde sa redaktorka pýtala respondentov na tetovanie. Mala som tú česť začuť vyjadrenie pani, cca štyridsiatničky, ktorá má tetovanie na počesť ich babky. Nekonkretizovala o aký typ tetovania ide, čo znázorňuje, len to, že to tetovanie si dala spraviť preto, aby jej pripomínalo jej babku. Jasné, beriem to, každý má právo robiť si so svojim telom, čo chce. Vyjadrovať sa ako a kde chce. Každý máme svoj jedinečný život, vládneme mu len my sami.
