Ale však akože OK. Pokiaľ sa iniciatívy preberať naše zásielky nechopí niekto iný, je to v poriadku. Asi tety na pošte dôverujú svojmu inštinktu a vycítia, kedy poštu preberá jej skutočný adresát. O inom to ani byť nemohlo, ako nového prisťahovalca ma jednoducho nepoznali.
To, čo sa však stalo minule, ma už vážne nas.. hnevalo.
Nejde o to, čo bolo v tej zásielke, že to boli obyčajné tepláky na traky z mimibazaru v hodnote 2 eur. Nech by to bol aj pekne zaobalený leták z Lidlu alebo Kauflandu (ktoré sú pre mňa bezcenné, keďže sa ich predajne v Stupave nenachádzajú).
Tento balíček trčal z našej schránky tak, že v podstate 75% jeho veľkosti zostalo vonku. Držal tam snáď len silou vôle, proti všetkým zákonom gravitácie. Očividne sa nejakej tej pracovníčke stupavskej pošty nepodarilo napchať ho dovnútra, a tak sa spoľahla na to, že počas jej prítomnosti nespadol a hádam nespadne ani kým sa k nemu dostaneme my. Alebo ktokoľvek iný. Na to však asi nepomyslela.
Schránky máme umiestnené zvonku, má to okrem iného ten význam, že sa pod zámienkou hádzania letákov nedostane dnu hocikto. Nie sme totiž spolu so susedmi našej bytovky veľmi dôverčiví - už sa tu v tejto lokalite odohralo veľa krádeží (ale kde na Slovensku nie, že áno). Preto pre mňa zostáva absolútne nepochopiteľné, že niekto takto nezodpovedne strčí - no skôr nestrčí - balíček do schránky. Navyše ako žena na materskej som väčšinu dní doma. Zvonček však nezazvonil. Žiadne Bú, žiadne Mú, haló ty krava, máš tu balíček a nevojde sa do schránky, tak si ho láskavo zober, skôr, než to spraví nejaký iný okoloidúci. Navyše pri spôsobe, akým sa snažila „nacpať" tento balíček do schránky, ho poškodila a roztrhla celý obal, takže bolo dokonca viditeľné, čo sa nachádza vnútri.
Zrejme som mala šťastie, že nikto z okoloidúcich nemal záujem o tepláky na traky z druhej ruky veľkosti 92, modrej farby, s vyšitým macíkom vpredu, slovenský výrobca. Alebo, že manžel šiel s malým von práve v čase, keď chodieva naša spoľahlivá stupavská pošta.
