A zase som to prežila. Vystupujem z auta a nechávam ten úžasne čistý, hoc mrazivý vzduch preniknúť, kam len to ide. Treba si ho užiť, kým sa dá! Trochu ma striaslo. Kosa. Ale krása. "Das ist nicht die Hauptstadt Bratislava!", beriem ruksak a tašku a vstupujem do penziónu.
Niekoľko usmievavých tvárí už čaká v jedálni. S blaženosťou v očiach nás zdravia a oznamujú, že pani kuchárky varia výborne a že si máme rýchlo niečo objednať, lebo už vraj chcú ísť domov. Napadá ma, ako si asi tetušky v kuchyni hundrú popod nos, že meškáme a ako nám do toho objednaného jedla na just napľujú. Zuza, ty sezónny paranoik!
Objednávam bryndzové halušky a prechádzam očami po miestnosti. Brr, samé vypchaté zvieratá. Skúmam odťatú kamzíčiu hlavu a premýšľam, čo sa vlastne ľuďom na tomto páči. Odseknutá vypreparovaná hlava so sklenými očami. No... Keďže aj tak nie som vegetarián, prerušujem radšej tento myšlienkový sled a sústredím sa na opraženú slaninku. O čo menej je jedlo diétne, o to viac chutí!
Noc strieda deň a s ním naše škŕkajúce žalúdky opäť putujú do jedálne. Nedá sa inak, zase skúmam tie vypchaté krásy zavesené na stene. Kamzík. Líška. Sova. Svišť. Zajac. S parohami.
Zajac s parohami?!
Mračím sa - tak sa tvárim, keď sa veľmi sústredím. Toto nie je photoshopová koláž. Zajac. A má parohy. Ako môže mať zajac parohy? (Joooj, ako si to žiada utrúsiť poznámku na adresu bývalého exministra Rudiho! Ale nie nie, nie sme žiadny špekulatívny bulvár! Zatiaľ.)
No, veď akože zajac môže mať parohy jednoducho. Pani Zajacová mu zahýbala, ha-ha. Ok, tak sme sa nasmiali, teraz niečo reálnejšie.
Ulovili zajaca a keďže je to asi trápna korisť, tak mu na hlavu pripevnili parohy. Možno chceli byť vtipní a upútať návštevníkov penziónu, čo sa im teda určite podarilo.
E-e. To sa mi nezdá.
Hypnotizujem miesto, kde parohy vykúkajú z hlodavcovej /edit - nie hlodavcovej, ale lagomorphovej :)/ hlavy a súdim, že ak spravili toto, tak sú jednak úchylní, ale hlavne fakt dobrí, pretože to vyzerá maximálne vierohodne.
Daný úkaz už skúmajú aj ostatní prísediaci, tiež nevedia, o čo ide, ale teória o nevere pani Zajacovej usmerňuje tok debaty pri stole. Je to zábava - ktovie, komu také parôžky vyrastú najbližšie! No a teraz vážne musím prerušiť tento sled slov, pretože vzápätí, ako som túto vetu dopísala, zazvonil niekto pri dverách našej organizácie a tam sa objavil kamarát... Viď foto - skrátka som to musela hneď odfotiť :) Takže - ktovie, komu vyrastú parôžky najbližšie? :)
A teraz späť k môjmu serióznemu článku o všakovakých prírodných úkazoch. Keď už sme pri tých fotkách... A aby ste sa potrápili trošku aj vy... Pripájam samozrejme obrázok inkriminovaného zajaca. Aj dva. Pre istotu. Keby ste nechceli veriť vlastným očiam.
Dosť bolo rozkoše, nastáva rozuzlenie. Milí žiaci, napíšte si prosím do svojich zošitov nový nadpis: Pivoň lesný
Pivoň lesný (Pivonius Sylvaticus L.) patrí medzi zvieratá, ktoré v našich lesoch len veľmi zriedka nájdete. Bol už takmer vyhubený pre neúprosnú honbu za jeho vzácnymi parôžkami. Idú na odbyt najmä v USA a Nemecku. Je tak vzácny, že ho nevie nájsť ani Google.
Čo sa týka pikošiek o pivoňovi, kroniky poznamenávajú, že kde bolo tam bolo, bola raz jedna kňažná menom Alžbeta Smiřická, ktorá krásnu pivoňskú parohatú ozdobu venovala svojmu manželovi sťaby memento ich neúspešného manželstva hneď potom, čo svoje srdce a ktovie čo všetko ďalšie dala inému. Mrška jedna! :)
Ďalšiu zmienku o pivoňovi môžeme nájsť v dielach slávneho českého vlastenca Járu Cimrmana, ktorý používal jeden exemplár vypchatého pivoňa na hodinách prírodopisného vyučovania.
Ten, koho pikošky netrápia a je skôr na vedecky podložené fakty, sa isto poteší informácii o záujme samotného Charlesa Darwina. V roku 1785, kedy si tento vedátor cestoval krížom krážom po svete a zablúdil i do krajov českých, dopočul sa od miestnych starousadlíkov o tvorovi, ktorého zjav sa nedá prirovnať k žiadnemu doteraz popísanému živočíchovi. "Leč zajíci podobný, liší se zvláštnostmi několikerými. Prý než zajíc podstatně větší jest, nohy dlouhé psa honícího má, šíji huňatou leč protáhlou a boltce ušní vzpřímeny jsou, mezi nimiž tyčící se parůžky dva malé."
Stará poľovnícka legenda rozpráva príbeh o Svätom Hubertovi, ktorý ešte pred svojím pokáním bol vášnivým lovcom. V tej dobe sa stretol nie s bájnym bielym jeleňom, ako uvádzajú niektoré pramene, ale s vychytralým namosúreným pivoňom. V naivnej domnienke, že vidí riadny kus zajaca (ach, to poznám!) a s ním teda budúcu veľkú chutnú pečienku, Hubert zamieril. Bum! Ha, vedľa. Pivoň sa uhol, nebol taký sprostý ako sa mohlo zdať... :) Aby to nestačilo, zbesnený pivoník následne zaútočil parôžkami na Hubertovo obnažené pozadie. Ja síce netuším, prečo Hubert lovil s obnaženým pozadím, ale očividne na neho spravil tento pivoňov akt veľký dojem, pretože sa z toho odvtedy nespamätal, prestal loviť, dal sa na pokánie a stal sa Svätým mužom a patrónom všetkých lovcov. Tak to je pekné, že majú lovci za patróna akéhosi Huberta, čo po lese pobehoval s holým zadkom a nechal sa pichať kadejakými ušatými paroháčmi! :)
Pivoň sem, pivoň tam, ešte som vás neupozornila na to, že tento názov nemá nič spoločného s akoukoľvek chmelovinou či pitím zlatistého moku.
Kedysi dávno, pradávno a ešte dávnejšie bolo týchto podivuhodných tvorov vídať často. Behali po pastvinách a lesoch a spásali všetko, čo sa podobalo na trávu či byliny. A najvyšší percentuálny podiel spásaného porastu tvorili práve divoké pivonky. Ich veľká obľuba u tohto zvieraťa mu nakoniec vyniesla jeho meno - pivoň. Uf. Nuž a ten prívlastok "lesný" získal vďaka tomu, že svoje nory situuje do hustých lesov, odkiaľ vybieha na horské lúčky za potravou.
K vymieraniu rohatého zajaca došlo vďaka zlému životnému prostrediu a obhospodarovaniu horských pastvín a lúk - zo scény začali miznúť pivonky. Jednoducho nemali čo jesť. Boli príliš fajnoví. Menej adaptabilní pri narodení zomreli a tí, čo sa snažili prispôsobiť, majú dnes len malé alebo žiadne parôžky. Ta to už veru nie je ono.
V súčasnej dobe je týchto milých tvorov ako šafranu. Zopár jedincov sa ešte vyskytuje v okolí obce Bříšťany.
A hádajte, kde sa nachádza posledný nájdený, už nebohý a už vypchatý pivoň... :)
EDIT: Vzhľadom k novým skutočnostiam, ktoré vyplávali na povrch vďaka diskusii k tomuto článku (ďakujeme Ziffhare) sa nám podarilo zistiť, že pivoňa z českých lesov uniesli američania. S novou identitou, pod menom "jackalope", sa dnes hojne vyskytuje najmä v Google obrázkoch.
