- Prosím ťa, spomaľ trochu, veď sa tu z toho to..., upozorňujem ustarostene svojho šoférujúceho partnera.
Ten sa smeje, v poslednej dobe to počúva stále dokola. Ja a tie moje tehotenské nevoľnosti a poznámky, čo všetko sa môže stať, keby... Zatiaľ som to nespravila, ale prisámvačku nie je môjmu žalúdku všetko jedno, keď sa rúčka tachometra tlačí hore ako luteráni do neba.
- Veď to nie je také zlé..., upozorňuje ma nenápadne na fakt, že rýchlosť 120 km/h je v podstate na diaľnici ešte stále slimačí výkon. Aj keď vietor naším autom lomcuje zo strany na stranu a stierače nejak tie roztrhnuté oblaky nestíhajú zvládať.
Priznávam, som hysterka a mám plné gate.
O chvíľu zase obiehame s decentnou 120-kou kolónu opatrnejších, rozumej šuchtavejších, áut. Je ich celkom slušná kopa, čo je pre mňa osobne veľmi pochopiteľné, pre drahého to značí dlhší pobyt v ľavom jazdnom pruhu.
A prichádza na scénu.
Najprv bliká, s diaľkovými svetlami samozrejme, nech ho náhodou neprehliadneme, aj keď ho už máme nalepeného vo výfuku a to sa prehliada ťažko.
- Sa neposer..., pridávame na predpísaných 130. 135, to sa ešte toleruje. Do pravého pruhu sa stále zaradiť nedá, musí vyčkať.
On ale čakať nemieni. Očividne sme nepochopili jeho nenápadné svetelné signály a možno máme tak trochu úctu voči predpisom a snažíme sa jazdiť tak, aby sme neohrozovali ostatných účastníkov cestnej premávky a prispôsobili sa podmienkam na ceste. Všeho-všudy, našich 135 nie je cool a v podstate sme taká nechutne otravná prekážka na ceste.
Stále nám to nedochádza, preto sa vodič rozhodne dať nám svoje úmysly trochu viac najavo.
Prásk to tam - vitajte v žiari reflektorov, enjoy your trip!
Sme osvietení. Teraz, keď nám táto svetluška predviedla plnú krásu svojich diaľkových svetiel a nehodlá s tým rozhodne prestať, konečne vieme, čo treba robiť.
Radíme sa oslepení do pravého pruhu, kde sa práve našlo pre nás, slimákov, miesto.
Netrpezlivý vodič, z ktorého sa podľa ŠPZ vyklubal akýsi Poliak, dupe na plyn a strieka prúdy vody vôkol seba. Hlavne nech to fičí. A aspoň 160.
