To je daň za to, že chceš žiť "normálne", že chceš mať svoje vlastné útočisko, raz aj svoju vlastnú rodinu, že sa vôbec opovažuješ čo i len pomyslieť aspoň na nejaký zakrpatený kumbál, ktorý odvážne nazveš svojím domovom. Prečo nechceš bývať s rodičmi do konca života? Prečo sa nechceš presúvať z podnájmu do podnájmu a splácať hypotéky iným? A prečo si si to nevymyslela nejak tak, že dačo zdedíš, alebo že ti to kúpia tvoji superbohatí rodičia? Alebo si aspoň mala vyhrať to loto. Sprostaňa, inak to nejde!!! Nejde!!!
Páči sa, slučku, alebo žiletku?
Ďakujem, radšej si ešte podám to loto... To viete, optimizmus, náš každodenný...
"Tak sa na to pozrieme... Toto sú vaše posledné výplatné pásky a kópia daňového priznania... Nó! Ako na to pozerám, úver by bol schváliteľný, keby ste boli žiadateľmi obaja, to by ste mohli dostať hádam aj 4 milióny..."
"No, to možno, ale to je strašne veľa, pán Kalerábnik, kto by to splácal... Čím menší úver a úroky, tým lepšie. Najlepšie by bolo zmestiť sa do 2,5 milióna, aj keď aj to je na naše pomery dosť o.. o hubu."
"2 a pol milióna? (škodoradostný úškrn) To ale musíte ísť bývať niekde inde, nie do Bratislavy, hovorím vám, to je nemožné..."
"Ale nám je strašne ľúto vyhodiť za nejaký storočný práchnivý stiesnený byt v 12 poschodovej králikárni 3 milióny, alebo viac - a to by to ešte bol panelák, kde ani nemá človek súkromie..."
"Ale to je Bratislava. Najlepšie bude, keď si kúpite nejaký v dobrom stave za 4 milióny. Moj klient si taký kúpil a teraz spláca a už býva v peknom byte v Bratislave."
"Ale čo by to bolo za splátky, keby sme si vzali 4 miliónovú hypotéku, preboha, kde by sme my na to vzali..."
"Môžete si vziať aj menšiu ako 4 milióny, stačí pozorne hľadať ihlu v kope sena a nájsť vhodnú nehnuteľnosť! Keby ste si vzali tri milióny... To by ste mohli mať splátku okolo 20 tisíc mesačne..."
"No ďakujem pekne... 20 tisíc?!?! Veď to by bola len splátka, potom ešte nájom, elektrina, telefón - šup jeden a pol platu je preč! Nemali by sme z čoho žiť. A to hovoríme o uviazaní sa na 30 rokov. A predpokladám, že za tých 30 rokov pôjdem niekedy na materskú, teda rada by som to do prechodu stihla... A potom budú tri krky žiť z jedného platu! Nemožné..."
"Preto ponúkame naše produkty. Rátame samozrejme s tým, že klientky po čase pôjdu aj na materskú a na toto obdobie sa treba vopred pripraviť."
"A ako sa na to dá z hľadiska hypotéky pripraviť? Že sa dajú nižšie splátky najprv a potom vyššie po materskej, alebo..?"
"Nie, to banka keď stanoví výšku splátok, tak taká je, to nie je že prosím vás teraz budem platiť menej, ale potom zase viac... Ale vieme o takýchto obdobiach a preto máme pripravené prídavné sporiace a poistné produkty. Pár si skrátka bude popri splácaní, kým žena nie je na materskej, odkladať a potom túto rezervu neskôr použije..."
"A koľko si môže pár odložiť, keď má splátku 20 tisíc, ďalších 5 alebo koľko je preč s plynom, elektrinou, vodou, potom samozrejme sa treba stravovať... To si našporíme tak možno na 3 mesačné splátky a budeme popri tom živoriť... A materská trvá 3 roky. Aj keď je pravda, že po roku by som asi šla skúsiť robiť..."
"No vidíte. To sa vždy nejak dá vyriešiť. Žena bude na materskej robiť, muž si môže nájsť ešte druhú prácu... A môžete si vždy odkladať peniaze na horšie časy..."
"Ja si myslím, že 20 tisíc je príliš veľa mesačne. Keby sa to aspoň do tých 15 zmestilo... IDeálne by bolo nájsť niečo do 2,5 milióna..."
"To už je na vás toto hľadanie. Ale určite by som príliš dlho neotáľal a šiel do toho čo najskôr, ceny pôjdu stále vyššie..."
"Keď... Je to taký veľký krok, treba si to dobre premyslieť..."
(myknutie plecami) "Inú možnosť nemáte, čím neskôr, tým drahšie..."
Tak teda, poprosím tú slučku. Bude to menej krvavé.
Celý svoj život som vyrastala v Bratislave. Niežeby som bola nejaký prehnaný patriot, ale momentálne sa všetky moje aktivity odohrávajú v tomto meste na brehu Dunaja. V meste, ktoré už prestáva patriť bratislavčanom, ale dostáva sa do rúk angličanom a iným cudzincom, kadejakým investorom, developerom, veľkým zvieratám, ktorí predražené byty kupujú ako jabĺčka na centrálnom trhovisku. A tak sa stáva, že mladý potenciál odchádza preč a sťahuje sa do dostupnejších miest, ktoré sú stále ďalej od hlavného mesta Slovenska. Tak rada by som zostala v Bratislave, pretože tu mám školu, pretože tu mám prácu, pretože tu mám kamarátov, rodinu, všetko, ale nejde to - prikrývame sa s takou perinou, na akú máme. Zbohom Bratislava, asi pôjdem na vidiek. Aj keď dedina pre mňa vždy znamenala kostol, krčmu, COOP jednotu a klebety. Asi je na čase otvoriť oči dokorán a začať vidieť veci trošku ináč. Veď taká dedina, to môže byť kľudné miesto, menej smogu, viac zelene, môžem dať deti vybehať na trávnik a nebáť sa, že sa dokaličia na injekčných striekačkách, ostrých odpadkoch a psích výkaloch... Len to dochádzanie...
Stále ešte neviem, vlastne nevieme, čo bude. Cítim(e) potrebu začať niečo riešiť, ale je tu toľko sporných bodov a hlavne strach, že sa hlava stále ocitá zastrčená hlboko v piesku. Pomóc! Chceme mať bývanie a chceme žiť (asi tak o jeden stupeň lepšie ako živoriť). Sme mladí, perspektívni, inteligentní, priemerne bratislavsky zarábajúci a máme z toho všetkého plné gate. A plné zuby. Filter "2i, 3i petržalský byt do 2,5 mil." mi už nič nevyhodí. Ďakujem všetkým predávajúcim, ktorým už asi úplne preskočilo.
Vtip na záver: Neviete o nejakom lacnom dobrom pozemku neďaleko Bratislavy?
A čo si myslíte o nízkoenergetických domoch?
