23. november

Keď som minulý rok v novembri potratila naše druhé bábo, napriek všetkým tým klišé o tom, že je to „normálne" a že je dobré, že sa to stalo tak skoro (a že to vlastne ešte bábo ani nebolo), mi pripadalo všetko čierne a situácia takmer beznádejná. Kedy sa mi dá telo do poriadku? A bude ešte vôbec v poriadku? Otehotniem ešte niekedy? Čo ak...?

Písmo: A- | A+
Diskusia  (12)

Hoci sa to ťažko vysvetľuje a racionálne to zrejme neznie, zdalo sa mi, že ma moje vlastné telo zradilo, oklamalo ma. Že niečo sľubovalo a zrazu si to bez môjho dovolenia rozmyslelo. Nevedela som, čo od neho môžem v budúcnosti očakávať. A desila som sa toho, že je moja vôľa tak bezmocná. Samozrejme, neumárala som sa každodenne v depresiách. V podstate som fungovala, akoby sa nič nestalo. Mala som predsa už jeden poklad doma a ten sa bohato staral o to, aby som myšlienkami nelietala kade-tade.

Nakoniec slnko vyšlo a moje telo sa rozhodlo, že tomu dá ešte šancu. Tentoraz som sa však tešila len veľmi skromne. Dvom čiarkam na teste som sa rozhodla veriť až vtedy, keď budem počuť, ako im tlčie srdiečko.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Do tejto skromnej radosti prišlo zistenie, že mám trombofilnú mutáciu MTHFR a musím si počas tehotenstva pravidelne pichať injekcie na zriedenie krvi. A hoci ma toto zistenie nijak nepotešilo, som rada, že prišlo skôr, ako by sa mohol zopakovať scenár z minulého roku. Na tomto mieste musím poďakovať Dr. Marekovi Drábovi, ktorý sa odhodlal tieto veci vôbec zisťovať, napriek tomu, že som mala za sebou „iba jeden obyčajný" potrat v prvom trimestri (obyčajne sa to vraj zisťuje aspoň po dvoch potratoch...). Doteraz nezabudnem na to, ako sa ma sestrička spýtala, či som to vedela pri prvom (úspešnom) tehotenstve, na čo som odvetila, že nie. „Tak buďte rada, že to dobre dopadlo, lebo nemuselo..." Bolo to trochu ako studená sprcha, predstaviť si, že môj syn je vlastne malý zázrak.

SkryťVypnúť reklamu

Samozrejme, opäť ma prepadli čierne myšlienky. Keby to tak vedeli skôr, nemuselo sa stať to, čo sa stalo... Je to moja vina, moja sprostá mutácia, či čo to sakra je, že som druhé dieťatko potratila. Prečo, prečo...?

Viem, nemusí to tak byť. To už dnes nik nezistí a vlastne, načo aj. Radi sa rýpeme v tom, čo bolo a potom nám uniká to, čo práve je. A ja som predsa v rukách držala čerstvú, novučičkú tehotenskú knižku. Tam dodnes svieti (a ešte chvíľu svietiť bude) magický dátum - 23. november. Aká krásna irónia osudu. Deň, kedy som potratila, sa zrazu stal termínom môjho pôrodu. A tak sa zdá, že sa naplní „do roka a do dňa". Držte nám palce :)

Zuzana Kolláriková (Mišová)

Zuzana Kolláriková (Mišová)

Bloger 
  • Počet článkov:  110
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Mama. Okrem iného... :) Zoznam autorových rubrík:  NezaradenáZ ´iného´ svetaKúzelné dni materskéZuzankovskéBruškatéVlasy dupkomBojujeme...RetroTvoríme a hráme saJa, poet

Prémioví blogeri

Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

50 článkov
Iveta Rall

Iveta Rall

91 článkov
Lucia Nicholsonová

Lucia Nicholsonová

207 článkov
Radko Mačuha

Radko Mačuha

226 článkov
INEKO

INEKO

117 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu